„Páni, mám niečo fakt špeciálne!“ volá americký reportér Daniel T. Brigham do rádiotelefónu vo švajčiarskom Berne. V zmätku posledných dní druhej svetovej vojny sa mu odtiaľ práve podarilo spojiť s kolegami v redakcii The New York Times. Je nedeľa večer, 29. apríl 1945, a ranné vydanie novín sa už bude čoskoro tlačiť. Ale to druhé ešte stihne, keď sa poponáhľa.
Spojenci v tej dome čím ďalej viac uťahujú slučku a koniec vojny, aspoň v Európe, je už za rohom. Pred pár hodinami v Taliansku dokonca popravili fašistického vodcu Benita Mussoliniho. A aj vďaka Brighamovi sa celý svet čoskoro dozvie, s akou hanbou diktátor, ktorý si od začiatku budoval kult osobnosti a imdiž charizmatického chlapa, nakoniec dopadol, píše sa na portáli iDnes.cz.
Smrť Mussoliniho
Aj s milenkou Clarettou Petacciovou a ďalšími členmi jeho suity ho zastrelili a zavesili za nohy pre benzínovou pumpou na námestí v Miláne. V tej chvíli už by ho skutočne nespoznala ani vlastná matka. Radu vystavených tiel niekto odfotil. Kto, to sa dodnes nevie. Dotyčný ale poznal Brighama a negatívy snímkov sa mu rozhodol poslať.
Aby sa zásielka k novinárovi do Bernu vôbec dostala, musel sa autor fotografií vybrať k taliansko-švajčiarskym hraniciam, „posadiť“ balíček na vlak a dúfať, že dorazí do cieľa. Mal šťastie. Na Brighamovi potom bolo, aby uprostred noci zobudil armádneho cenzora, požiadal ho o povolenia a ešte pred svitaním sa počas snehovej víchrice vydal na približne 200-kilometrovú cestu do Ženevy.
Jedine odtiaľ totiž bolo možné, prostredníctvom služby Press Wireless, fotografie dostať za oceán. V newyorskej redakcii obrázky prijali o polnoci tunajšieho času, akurát včas pred uzávierkou. Balíček obsahoval dva negatívy: vodcu na hromade mŕtvol a vodcu visiaceho spolu s ostatnými hlavou dole.
Slúžiaci nočný editor Raymon H. McCaw okamžite začal meniť podobu titulnej strany. Zo získaných záberov vybral ten s hromadou tiel. „Myslím si, že je to druhá najlepšia fotografia tohto roka, hneď po vztyčovaní vlajky na Iwodžime,“ vysvetľoval. „Mussoliniho zabili. Neslávny koniec diktátora. Niekdajší premiér prosil o život,“ čítali si potom Američania na prvej strane svojich obľúbených novín, zatiaľ čo skúmali, či je muž vyfotený z profilo skutočne taliansky vodca.
Fašistov na lešení McCaw nakoniec nevyužil, o deň neskôr sa ale objavili napríklad v britských denníkoch a dnes sú jedným zo symbolov jeho ponižujúceho pádu. Síce trvalo viac než dvadsať rokov, než k nemu došlo, ale akonáhle už začal, udalosti nabrali rýchly a divoký spád.
Zmlátený, opľutý, pomočený, zavesený
Zakladateľ fašizmu, vyhodený socialista, novinár a dávny obdivovateľ Mistra Jana Husa má v tej chvíli 61 rokov. Záletník s typicky vyholenou hlavou, ostrými rysmi a gestami už má to najlepšie za sebou. Ani Hitlerova bábková Republika Saló na severe Talianska Mussolinimu, ktorý až v tejto dobe zavádza skutočnú krutovládu a na smrť okrem iného posiela aj svojho zaťa, negarantuje ochranu.
A keď sa dozvie, že nacisti začínajú vyjednávať o kapitulácii, rozrušený vybehne z jednania s partizánmi v milánskom paláci. Nasadne do športiaku Alfa Romeo, ktorý kúpil pre svoju 33 ročnú milenku Clarettu, a aj s ňou sa pokúsi utiecť. Cieľom je jazero Como a potom švajčiarske hranice.
Sprevádza ho pri tom skupina nemeckých vojakov a keď ich zastaví 52. partizánska brigáda Luigi Clerici, aj on sa vydáva za Nemca. Na sebe má uniformu jednoduchého vojaka. Ale koho tým chce oklamať? Veď jeho tvár pozná každý roľník, každé dieťa. Sám Mussolini na tom usilovne pracoval už od chvíle, keď sa dostal k moci. A teraz mu úspešne vytvorený kult osobnosti láme väzy.
Pri kontrole ho odhalí partizán prezývaný Bill a okamžite ho zadrží. Je 27. apríl 1945 a jemu zostáva len pár hodín života. Prekvapení Taliani najskôr nevedia, čo s ním, navyše sa obávajú, že o svoju trofej zase prídu. Tak ako o dva roky predtým, keď nacisti Mussolininho vytiahli zo zajatia v horách. Na noc preto vodcu ukryjú na odľahlom statku a ráno ho potom aj s Petacciovou prevezú do dedinky Giulino di Mezzegra. Tam obom prikážu, aby sa postavili ku kamennej stene pri vile Belmonte, a o pár chvíľ neskôr ich zastrelia.
Strelcom bol pravdepodobne partizánsky veliteľ a komunista Walter Audisio, známy tiež ako plukovník Valerio. Dodnes okolo identity Mussoliniho kata kolujú dohady – hlavne v Taliansku, kde sa s historkou o tom, ako zabili obávaného vládcu krajiny, prihlásili desiatky ďalších ľudí. Tiež údajné Mussoliniho posledné slová majú najmenej päť verzií, pričom podľa jednej z nich žobral o milosť a sľuboval celú ríšu. Ale to je asi len rozprávka. Sám Audisio rozprával, že mu zlyhali samopal aj zbrane, a tak zobral zbraň najbližšiemu spolubojovníkovi, aby mohol konečne strieľať. Mladá Claretta vraj vykríkla: „On nesmie zomrieť!“
Plukovník Valerio jej prosbu nebral do úvahy, pretože ako predtým deklaroval, „bol poverený vykonať spravodlivosť pre taliansky ľud.“ Zvrhnutý diktátor padol na kolená, brada mu spadla na hrudník a jeho telo sa zosunulo na zem. Audisio mal podľa svojich slov pocit, že nezabíja človeka, ale „podradnú bytosť“. Na miesto zomrela aj jeho milenka. V nasledujúcich hodinách obe mŕtvoly hodili na korbu dodávky, rovnako ako tucet mŕtvych fašistov, a odvezú ich späť do Milána.
Rozzúrený dav
A to na výsostne symbolické námestie Piazzele Loreto, kde fašisti o osem mesiacov predtým pred očami verejnosti zavesili telá 15 zabitých bojovníkovi proti režimu. Nenávisť voči Mussolinimu bola obrovská a teraz mohla konečne poriadne vyjsť na povrch. Doteraz ľudia mrzačili jeho tvár na plagátoch a fotografiách v novinách. Teraz to mohli urobiť skutočne, na námestí. Partizáni privezené telá vysypú na zem a nechajú rozzúrený dav, aby dal priechod svojmu hnevu.
Ľudia Mussolinimu nadávajú, hádžu po ňom zeleninu, kopú ho do hlavy aj inde. Mnohí po ňom pľuli, niektorí sa na muža bezvládne ležiaceho na hromade mŕtvol aj vymočia. Jedna z miestnych žien potom vytiahne pištoľ a postará sa o to, že pokiaľ nebol dovtedy mŕtvy, teraz už bude. „Päť rán za mojich piatich zavraždených synov!“ zavolá, keď prestane strieľať. Partizáni v tej chvíli zasiahnu. Znetvorených fašistov zavesia za nohy pred pumpou Standard Esso na rohu námestia a ulice Buenos Aires. Tam už na nich dav nemôže.
Fotografia
Na nej visí fašistický poslanec Nicola Bombacci, generál Giuseppe Gelormini, Benito Mussolini a milenka a neúspešná herečka Claretta Petacciová, tajomník Národnej fašistickej strany Alessandro Pavolini a predseda talianskeho olympijského výboru Achille Starace, ale výpočet obesencov nekončí. Telá ležia aj na zemi pod nimi.
Keď Mussoliniho na príkaz americkej armády konečne zvesili, tvár mal až neľudsky napuchnutú. V márnici ho aj armádny fotograf ešte naaranžoval do celkom romantickej polohy, ako leží v objatí s jeho milenkou. Potom oboch pochovali do neoznačeného hrobu na cintoríne v Miláne. Miesto ich posledného odpočinku sa ale utajiť nepodarilo, a tak mu hrob pravidelne ničili antifašisti.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.