Nedeľná úzkosť sa začína prejavovať už počas nedeľného popoludnia a mentálne ťa prepína do pracovného režimu. Do mysle sa vkrádajú myšlienky na nezodpovedané e-maily, rozpracované projekty, zajtrajšie povinnosti a pripomínaš si, na čo v pondelok nesmieš zabudnúť, píše Veronika Doskočilová z portálu iDnes.
„Psychologicky ide o takzvaný anticipačný stres, keď sa mozog pripravuje na záťaž, čím sa paradoxne skracuje čas regenerácie,“ hovorí psychológ Marek Horňanský. Spája sa s tým napätie, podráždenosť, smútok, strata radosti z voľného času či vtieravé myšlienky na prácu. Výnimkou však nie sú ani fyzické príznaky. „Napríklad bolesti hlavy, svalové napätie, tráviace ťažkosti či poruchy spánku, keď je v nedeľu večer ťažké zaspať,“ dodáva Horňanský.
Tieto stavy pritom nie sú ničím výnimočné. „Je to veľmi rozšírený jav. Podľa dostupných prieskumov nedeľný splín zažíva veľká časť pracujúcej populácie, niekde medzi tretinou až polovicou ľudí v produktívnom veku,“ hovorí kariérna koučka Šárka Smrčková.
Nedeľná úzkosť trápi väčšinu pracujúcich
Na medzinárodnej úrovni sú prejavy zmapované ešte podrobnejšie. „Rôzne medzinárodné prieskumy ukazujú, že nedeľnú úzkosť zažíva v určitej miere šesťdesiat až osemdesiat percent pracujúcich,“ hovorí psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Olga Kunertová. Nejde pritom vždy o klinickú úzkosť. Naopak, často ide o bežné stresové reakcie. „Aj tak je to natoľko častý fenomén, že sa o ňom hovorí ako o kultúrne zdieľanom prežitku moderných pracujúcich,“ dodáva.
V praxi ide o dôsledok kultúry, ktorá tlačí na výkon a neustálu dostupnosť. Najviac ohrození sú preto ľudia pracujúci v prostredí s vysokými nárokmi. Nemusia to však byť len manažéri alebo ľudia na vedúcich pozíciách. „Časté je to aj u zamestnancov s rutinnými úlohami,“ upozorňuje Horňanský. Nejde len o vysokú pracovnú záťaž, ale aj o nejasné hranice medzi prácou a súkromným životom. „Významnú rolu zohráva aj digitálna dostupnosť. Neustály prístup k mailom a pracovným aplikáciám spôsobuje, že víkend prestáva byť skutočným oddychom,“ vysvetľuje.
Do nepríjemnej stresovej špirály sa najčastejšie dostávaš v dôsledku očakávaného stresu v nadchádzajúcom týždni. Trápi ťa predstava nahromadených alebo náročných úloh, neudržateľné pracovné tempo, ale aj konflikty na pracovisku. A, samozrejme, aj nedostatok oddychu, ktorý by pomohol stres odbúrať. „Niekedy je spúšťačom aj obyčajná zmena tempa, prechod z víkendového režimu späť do pracovného,“ dodáva Kunertová.
Kto má pokojnejšie nedele?
Náchylnejší sú najmä ľudia pracujúci v kancelárii a tí, ktorí vykonávajú mentálne náročné profesie. „Naopak, pri manuálnych profesiách je tento jav vo všeobecnosti menej častý, pretože hranica medzi prácou a voľnom býva jasnejšie oddelená,“ vysvetľuje Kunertová.
Čo sa týka veku, podľa štatistík tieto pocity najčastejšie prežívajú ľudia v produktívnom veku od 25 do 50 rokov. Sú vystavení najväčšiemu tlaku: na budovanie kariéry, plnenie náročných úloh a často aj rodinné povinnosti. Neznamená to však, že by sa problém netýkal ostatných. Zažívajú ho aj deti. „Kľúčovým faktorom nie je množstvo práce, ale mentálne nastavenie a schopnosť zvládať zmenu tempa a očakávania,“ vysvetľuje Smrčková.
Hoci je fenomén nedeľného splínu veľmi rozšírený, nemal by byť niečím, s čím sa psychika stretáva na dennej báze. Ak sa nedeľná úzkosť objavuje len občas, ide pravdepodobne o prirodzenú reakciu na aktuálnu pracovnú situáciu, napríklad pri dokončovaní náročného projektu, kde už „horia“ termíny. Z dlhodobého hľadiska však ide o varovný signál.
„Často je to ukazovateľ, že ťa práca vyčerpáva, neodpovedá tvojim kapacitám alebo ti dlhodobo nevyhovuje,“ upozorňuje Smrčková. Môžu za tým byť aj zlé pracovné vzťahy alebo nevyvážený work-life balance. Prekvapivo sa však nedeľná úzkosť môže objaviť aj u tých, ktorí svoju prácu milujú a pracujú v príjemnom kolektíve. „V takých prípadoch môže byť príčinou perfekcionizmus, vysoká miera zodpovednosti alebo strach nesplniť vlastné, často veľmi vysoké, nároky,“ dopĺňa Kunertová.
Stres neodíde ani cez víkend
V každom prípade je nedeľný smútok spojený s tým, že pracovné nároky dlhodobo prevyšujú možnosti regenerácie, kompetencie alebo podporu zo strany prostredia. To nie je udržateľné. Opakovaný stres zvyšuje v tele hladinu kortizolu, hormónu spojeného s reakciou „bojuj alebo uteč“.
„Dlhodobo zvýšený kortizol narúša imunitný systém, zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, podporuje poruchy spánku a ďalšie problémy,“ opisuje Horňanský. Na psychickej úrovni hrozí rozvoj chronickej úzkosti, porúch spánku, znížená schopnosť koncentrácie a v konečnom dôsledku aj pokles pracovnej výkonnosti. Čím dlhšie tento stav neriešiš, tým vážnejšie môžu byť dôsledky. „Ak sa problém nerieši, môže prerásť do syndrómu vyhorenia alebo depresívnych symptómov,“ varuje.
S nedeľnou úzkosťou sa však dá pracovať. „Pomáha vedomé plánovanie víkendu aj pondelka, vyhradenie času na oddych, pohyb a rituály, ktoré týždeň uzatvoria,“ vymenúva Smrčková. Aktivity, ktoré prinášajú radosť a regeneráciu, dlhodobo pomáhajú odbúravať stres a zvyšujú psychickú kapacitu na jeho zvládanie.
Dôležitá je aj práca s vlastnými hranicami. Môžeš napríklad prestať cez víkend reagovať na pracovné správy, vypnúť si notifikácie e-mailov alebo stlmiť pracovné chaty. Prípadne si môžeš vyhradiť krátky, jasne ohraničený čas na prípravu na nadchádzajúci týždeň, nie na samotnú prácu. „Desať až pätnásť minút v nedeľu stačí na spísanie priorít. Mozog sa tým upokojí, pretože vie, že na nič nezabudne,“ približuje Kunertová.
Niekedy však tieto kroky nemusia stačiť, alebo ich nedokážeš zaviesť sám. „Ak sa stav zhoršuje alebo trvá dlhodobo, je vhodné poradiť sa s odborníkom a prehodnotiť pracovné nastavenie,“ uzatvára kariérna koučka Šárka Smrčková.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
