Zatiaľ čo dnes štatistiky hovoria o približne 1 200 samovraždách ročne, vtedy ich počet presahoval 3 500. Len za prvých päť mesiacov roku 1925 zaznamenali noviny v Prahe 100 prípadov, pričom najčastejšími mesiacmi boli apríl a máj – až dve samovraždy denne.
Národné listy priniesli vo štvrtok 28. mája 1925 prehľad otrasných čísel aj aktuálnych tragických udalostí. Píše portál Idnes.cz.
Celú reportáž si môžeš pozrieť na tomto odkaze.
V pražských Vršoviciach sa zastrelil desiatnik J. K., ďalší z mnohých mladých mužov, ktorí si siahli na život kvôli nešťastnej láske. Štatistika z Národných listov hovorila jasne: „32 prípadov obesením, 25 zastrelením, 18 utopením, 9 otravou, 8 ľudí sa nechalo prejsť vlakom, 3 skočili z okna, 2 sa otrávili plynom, 1 si podrezal žily a 1 použil granát.“
Zrejme najväčšiu pozornosť pritiahla udalosť spoločnej smrti milencov v dome č. p. 784 v Prahe 2.
„Bohumil Bezrouška, varič cukru z Přerova, so svojou snúbenicou prišiel do Prahy, ubytoval sa a vo štvrtok ráno obaja spáchali samovraždu. Bezrouška dievča zastrelil, potom vyskočil z okna a zanechal list so žiadosťou, aby boli pochovaní spolu.“ Podľa Národných listov išlo o ďalšiu tragédiu zo zúfalej lásky.
O prípadoch samovrážd informovali aj Lidové noviny. Tie sa zameriavali najmä na starších mužov:„Sedemdesiatročný Vojtěch Šteinl z Chlumčan sa obesil v lese potom, čo sa už predtým márne pokúsil o samovraždu v Žatci. V pondelok večer sa zabil Josef Seeman starší, ktorý poslal rodinu na prechádzku a potom sa dvakrát strelil do čela. Na stole nechal závet, v ktorom napísal, že ho nič neteší.“
Rok 1925 tak patril k najsmutnejším, čo sa týka štatistík dobrovoľných odchodov zo života. Smutný rekord prišiel o deväť rokov neskôr – v roku 1934, keď počet samovrážd dosiahol číslo 4 007. Potom začali počty pomaly klesať. Dnes sú síce výrazne nižšie, ale aj 1 200 samovrážd ročne zostáva alarmujúcim číslom aj po 100 rokoch.