Práca na kriminálnej polícii si vyžaduje nielen odborné zručnosti, ale aj silnú psychiku a schopnosť zvládať stres. Kriminalisti, ktorí sa venujú vyšetrovaniu trestných činov, čelia nepredvídateľným situáciám a emocionálnym výzvam.
36-ročný Roman Michal z Partizánskeho pôsobí v Trenčianskom kraji pre ORPZ Partizánske. V rozhovore s ním sa o zákulisí jeho výnimočnej práce, ale aj o jeho názore na zmenu prístupu k vypočúvaniu obetí sexuálnych trestných činov a potrebe prísnejších trestov pre útočníkov.
Čo vás viedlo k tomu stať sa kriminalistom? Ako reagujú ľudia, keď im poviete, že ste kriminalista?
Na kriminálnu políciu som sa dostal v roku 2017, kde som sa špecializoval na násilnú kriminalitu. Jedným z mojich úsekov boli aj vraždy, ktoré mi boli pridelené ako nováčikovi. Dnes pracujem na kriminálnej polícii ako operatívec. Môj deň je úplne iný ako u vyšetrovateľa, ktorý má pridelené spisy a väčšinu času trávi v kancelárii, kde komunikuje s obhajcami, prokurátormi a spisuje všetky potrebné dokumenty. Naopak, my, operatívci, sa pohybujeme priamo v teréne, kde vyhľadávame a objasňujeme trestnú činnosť, pričom využívame rôzne metódy a prostriedky.
Po získaní potrebných informácií ich odovzdávame vyšetrovateľovi, ktorý ďalej pokračuje v prípade. Ľudia majú o našu prácu veľký záujem, často sa pýtajú, ale nie všetko im môžeme prezradiť. Niektorí tvrdia, že by to robiť nemohli, iní zase, že by nemali problém. Na túto prácu treba špeciálnu povahu a odhodlanie.
Ako vyzerá váš bežný deň, respektíve čo vaša práca obnáša?
Môj pracovný deň začína príchodom do práce, kde si podáme ruky. Po príchode si skontrolujem e-maily a svoj plán služieb. Potom informujem nadriadeného o mojom dennom pláne. Následne prebieha porada, kde preberáme aktuálne prípady, zisťujeme, či máme nové stopy, a plánujeme ďalšie kroky na objasnenie trestných činov.
Po porade pokračujeme administratívou, vybavujeme výsluchy, ideme robiť eskortu na súd, do ústavu výkonu trestu alebo strážime zadržané osoby. Veľkú časť času trávime v teréne, kde vykonávame operatívno-pátraciu činnosť. Pracujeme často v civilnom oblečení, aby sme neboli rozpoznateľní. Keď máme dostatok dôkazov, pripravíme akciu, zadržíme podozrivú osobu a odovzdáme ju vyšetrovateľovi. Okrem toho mávame aj streľby, či náročné fyzické výcviky. Práca si vyžaduje flexibilitu a niekedy aj dlhé hodiny, keďže sú dni, kedy sme v práci aj 18 hodín.
Popíšte, čo sa deje od momentu, keď navštívite prvýkrát miesto činu.
Vo svojej profesii sa okrem vražd venujem aj širokému spektru iných trestných činov. Keď prídem na miesto činu, som súčasťou vyjazdovej skupiny. Tá pozostáva z veliteľa, čo je vyšetrovateľ, mňa ako zástupcu, kriminalistického technika a hliadky policajtov v uniforme. Veliteľ určuje, aké stopy sa budú zaisťovať, komunikuje s technikom a vyhotovuje obhliadku miesta činu. Úlohou hliadky je zabezpečiť miesto činu.
Ako operativec, keď sa dostanem na miesto činu, začínam sledovať situáciu okolo seba. Pozerám sa do všetkých smerov, zaznamenávam, čo vidím, či sú tam kamery, či bolo možné, že niekto niečo videl, alebo či sú prítomní svedkovia. Zaoberám sa aj osobou, ktorá bola obeťou, zisťujem, či mala nejaké problémy - zdravotné, finančné, alebo či mala s s niekým spory. Snažím sa získať informácie, či niekto niečo vedel alebo sa mu vyhrážal. Zisťujem, aký mal motív a čo sa v jeho živote dialo. Všetko okolo mňa využívam na získanie čo najviac informácií, aby som získal cenné stopy pre ďalšie kroky.
V akých situáciách je vaša práca najviac stresujúca a aké techniky alebo stratégie používate na zvládanie stresu v týchto vypätých momentoch? Ako to ovplyvňuje váš osobný a profesijný život?
Táto práca je nesmierne náročná a stresujúca. Za 17 rokov, čo pôsobím v polícii, som sa naučil oddeľovať prácu od súkromného života. Spočiatku ma stres pohlcoval a často som si všetko príliš pripúšťal, no postupne som sa naučil vstrebávať situácie a riešiť ich tak, aby som sa zbytočne neznepokojoval.
Dôležité pre mňa je nájsť rovnováhu, a to sa mi podarilo. Keď som doma s deťmi, pohľad na nich ma dokáže úplne odpútať od práce, rovnako aj čas strávený s priateľkou na výlete či oddychovanie pri televízii. Nedávno som začal praktizovať thajský box, čo mi pomáha úplne sa odreagovať. Počas tréningov sa tak dokážem zbaviť všetkých nahromadených negatívnych emócií.
Aké sú súčasné platové podmienky pre vyšetrovateľov v oblasti trestných činov? Je tento plat dostatočnou motiváciou vzhľadom na náročnosť a riziká tejto práce?
Platové podmienky sú na Slovensku na úrovni priemeru, no myslím si, že policajti by mali byť lepšie platovo ohodnotení, ako je to v niektorých iných krajinách EÚ. Sme totiž vystavení veľkému riziku, keďže operatívci a ďalší policajti sa denne stretávajú s tými najnebezpečnejšími osobami – vrahmi, zlodejmi, drogovo závislými, dílermi, bezdomovcami, násilníkmi či psychicky narušenými osobami. V iných profesiách zamestnanci vedia, že po práci sa vrátia domov živí a zdraví, no my to nikdy nemáme nevieme. Preto si myslím, že vzhľadom na našu prácu a vysoké riziko, by sme mali mať adekvátne platové ohodnotenie.
Všetci máme napozerané rôzne krimi seriály – aké sú najväčšie mýty o práci kriminalistov, ktoré sú v nich zobrazené?
Medzi najväčšie mýty, ktoré sa šíria vďaka filmom a seriálom o kriminalistoch, patrí predstava, že každý prípad je vyriešený, každý trestný čin je rýchlo objasnený a páchateľ vždy skončí za mrežami. V skutočnosti je to oveľa zložitejšie, pretože dokázať konkrétny trestný čin konkrétnemu človeku je veľmi náročné. Takže aj keď filmy ponúkajú dramatické a napínavé riešenia, je potrebné si uvedomiť, že mnohé z týchto situácií sú čisto vymyslené. Výnimkou sú len tie, ktoré sa zakladajú na skutočných udalostiach, aj tam však mnohokrát dochádza k určitému prifarbeniu alebo zjednodušeniu.
Stretli ste sa niekedy s takou situáciou, kedy ste si povedali, že chcete opustiť túto profesiu? Ak áno, čo vás prinútilo k tomuto rozhodnutiu a ako ste sa s tým nakoniec vysporiadali?
Áno, rozmýšľal som o odchode do armády, dokonca som si to aj vybavoval, no nakoniec to, z čoho som bol znechutený, časom prešlo alebo sa to vysvetlilo a vyriešilo. Nakoniec ma táto práca baví, pretože je to jedna z etáp môjho pôsobenia v polícii, ktorú som si stanovil ako cieľ. Dal som do toho veľa úsilia, aby som sa k tomu miestu dostal, a podarilo sa mi to. Veľa policajtov sa na odbor kriminálnej polície nedostane len tak, pretože to nie je jednoduché. Uvedomil som si, že táto práca je pre mňa stvorená.
Aké vzdelanie a odborné školenia sú nevyhnutné pre to, aby ste sa stali vyšetrovateľom vraždy? Môžete opísať kariérnu cestu a špecializácie, ktoré sú dôležité pre túto prácu?
Najprv som absolvoval Strednú odbornú školu Policajného zboru v Pezinku, kde som získal základné vzdelanie v tejto oblasti.
Po jej ukončení som začal pracovať na obvodnom oddelení ako policajt v uniforme. Neskôr som pokračoval na Dôstojníckej škole Policajného zboru v Devínskej Novej Vsi, kde som sa špecializoval na kriminálnu políciu. Po jej absolvovaní som nastúpil na kriminálnu políciu, kde som prešiel rôznymi školeniami, kurzami a získal certifikáty. Momentálne študujem na vysokej škole, aby som mohol kariérne rásť a posúvať sa v tejto oblasti ďalej.
Podľa vášho názoru, aké legislatívne zmeny by pomohli zlepšiť ochranu obetí, najmä v prípadoch domáceho násilia alebo sexuálneho zneužívania? Aké opatrenia by ste odporučili na zlepšenie prevencie a ochrany žien?
Určite by som zmenil prístup k výsluchom obetí. Nie je správne ich ťahať na 2-3 výsluchy, keďže sú v ťažkej psychickej nepohode. Stačil by jeden výsluch, kde by sa dostali všetky potrebné informácie bez toho, aby museli prechádzať opakovanými traumami.
Páchateľom týchto trestných činov by som udelil prísnejšie tresty, aby sa po 3-6 mesiacoch nevrátili domov a opäť neohrozovali obete. Rovnako by som striktne zakázal, aby sa vrátili do spoločnej domácnosti s poškodenou stranou po návrate z výkonu trestu. Okrem toho by som zavedol prísny zákaz užívania alkoholu alebo iných omamných látok pre páchateľov. V prípade porušenia tohto zákazu by okamžite nastúpili späť do výkonu trestu.
Existuje nejaký konkrétny slovenský prípad vraždy, ktorý vás osobne zasiahol?
Nemám jeden konkrétny prípad, ale vždy ma šokuje a zaráža, keď je obeťou vraždy dieťa. Nikdy nepochopím, prečo sa takéto zločiny dejú, prečo je niekto vôbec schopný ublížiť práve nevinnému dieťaťu.
Keď máte voľno, pozriete si aj vy nejaký kriminálny seriál, alebo už teraz máte dosť detektívok na celý život?
Veľmi ma bavia kriminálne seriály a filmy, všetko, čo je spojené s vyšetrovaním trestných činov, či už z minulosti, alebo zo súčasnosti. Najviac si užívam tie, ktoré sú inšpirované skutočnými udalosťami.
Ak by ste si mohli na deň vymeniť profesiu s niekým iným, koho by ste si vybrali a prečo?
Na jeden deň by som sa chcel vymeniť s ministrom vnútra, aby som mohol policajtom zabezpečiť všetko, čo naozaj potrebujú na výkon služby, pretože väčšina policajtov túto prácu robí preto, že ich to baví.
