Riaditeľ policajného múzea Radek Galaš uviedol, že na prednáške predstaví závery ich dlhého pátrania, čo sa Vranskej vlastne stalo. Prednáška, ktorú Múzeum Polícia Českej republiky organizuje, je k 90. výročiu vraždy. „Bola to práca hlavne s archívnymi dokumentmi. Nekopali sme. Chceli sme, aby Otylka mala vlastný hrob a vrahovia mali meno,“ uviedol Galaš.
Policajti pritom už v roku 2020 oznámili, že testy DNA sú hotové. Výsledky ale zatiaľ nezverejnili. „Naši podozriví sú dvaja, nikdy po 90 rokoch nemôžete povedať, že ste si na sto percent istí. Sme si istí na osemdesiat percent,“ povedal Galaš.
Ako podozrivých uviedol už dlhodobo známych rotmajstra Jozefa Pěkného a prostitútku Antóniu Koklesovú.
Tajomná brutálna vražda
Slovenská „príležitostná“ prostitútka Vranská bola zavraždená v Prahe v noci z 31. augusta na 1. septembra 1933. Páchateľ či páchatelia jej telo rozrezali, časti uložili do dvoch kufrov a batožinu poslali v dvoch rôznych vlakoch na Slovensko, uvádza iDnes.cz.
Prvý kufor s odrezanou hlavou a nohami prišiel 2. septembra do Bratislavy. Druhý, v ktorom bol uložený trup a ruky, doputoval v ten istý deň na košickú stanicu. Za nechtami obete vtedy kriminalisti našli niečie vlasy a uložili ich medzi dôkazy.
Kufre obsahovali okrem častí ľudského tela aj niekoľko novinových výtlačkov rôzneho dátumu, pánsku spodnú bielizeň, dámske šaty, špongiu a netradičné prestieradlá s vyšitým písmenom „K“ resp. „K 1“.
„Príčinou smrti neboli rany do hlavy, s čím pracovala pôvodná teória, Vranská bola podrezaná zaživa, potom nasledovali sečné rany do hlavy, najskôr sekáčikom či šabľou, potom nasledovali bodné rany do hrudníka. Až potom bolo jej telo rozštvrtené,“ priblížil Galaš.
Pěkný šabľu pravdepodobne vlastnil, pretože bol legionár a účastník bitiek v Rusku a na Sibíri. Galaš ale upozornil, že sa nikdy presne nezistí, ako to vtedy bolo.
Chyby vyšetrovateľov
„Kriminalistov viedol Josef Vaňásek. Detektívov bolo málo, nemali úplne jednoduché podmienky na prácu. Je tam niekoľko pochybení, ktoré keby sa nestali, tak by bol prípad zrejmevyriešený rýchlejšie,“ uviedol historik Miloš Vaněček.
Polícia napríklad zle sňala odtlačky Vranskej, čo mohlo pomôcť identifikovať ženu skôr. Policajti vtedy celkom objasnili 93 percent vrážd, podľa Galaša to vyzerá, že Vranská bola jediný nevyriešený prípad v roku 1933.
Fantom ulice
Kriminalistov zmiatli aj anonymné listy od údajného Fantoma ulice, v ktorých sa anonym priznáva k vraždám Vranskej a ďalšej prostitútky Jany Janotovej.
Ako pravdepodobného páchateľa historici označili vtedajšieho účtovného rotmajstra Jozefa Pěkného a jeho milenku Antoniu Koklesovú. Sestra Vranskej na polícii vypovedala, že nejaký rotmajster sľuboval Otýlii manželstvo.
Podozrivá dvojica je už po smrti. Bádatelia však získali vzorky DNA od ich príbuzných. Genetik ich tak mohol v laboratóriu porovnať s DNA z uchovaných vlasov. V prípade oznámenia vraha sa uzavrie jeden z najznámejších československých policajných prípadov.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.