Keď bulharský redaktor BBC Georgi Markov čakal 7. septembra roku 1978 na zastávke na londýnskom moste Waterloo na autobus, aby ho odviezol do práce, zacítil ostré bodnutie vzadu v pravom stehne. Ako žihadlo od včely.
Keď sa prekvapene otočil, uvidel, ako sa mu do miesta uštipnutia ešte zapichuje hrot čierneho dáždnika. Mal ho v rukách urastený muž. „Ospravedlňujem sa,“ vypľul a prešiel na druhú stranu cesty, rýchlo sa domohol vozidla taxi a ušiel.
Na rannú nehodu by Markov určite zabudol, lenže bolesť neustávala. V redakcii navyše uvidel, že sa mu na nohe urobil vred. Večer dostal vysoké horúčky, o štyri dni neskôr v nemocnici zomrel, uvádza iDnes.cz. Pitva ukázala, že mal pod vredom v stehne zarytú guľôčku s dvoma otvormi. Podľa odborníkov obsahovala ricín, ktorý Markova otrávil.
Zločin uviedol fantazijný svet Jamesa Bonda do reality, písal vtedy denník The Guardian. A vlečúce sa vyšetrovanie nakoniec ukázalo prstom na Francesca Gullina, agenta bulharskej tajnej služby.
Nebezpečný dokument
Teraz o jeho veľmi farbistej postave vznikol televízny dokument Umbrella Murder. Natočil ho Ulrik Skotte, ktorý Gullinovu životnú epopej sledoval tri desaťročia. A ktorý mal viac šťastia ako jeho priateľ režisér Gianfranco Invernizzi. Aj ten sa o Gullinov príbeh zaujímal, schádzal sa s ním a nazeral do jeho archívu. Potom o Gullinovi prehovoril v inom dokumentárnom filme. Tvorcovia mu vtedy sľúbili, že jeho totožnosť skryjú. Urobili to však ledabolo a Gullino Invernizziho spoznal. Ten sa rozzúril a presne deň po ich spoločnej večeri Invernizzi zomrel.
Francesco Gullino sa narodil v roku 1946 v juhotalianskom Bari. Do služieb bulharskej špionáže ho o dvadsaťštyri rokov neskôr priviedli jeho pašerácke aktivity.
Otvorené archívy bulharskej tajnej služby ponúkajú detailné informácie o jeho nákladnom, dlhom a starostlivom výcviku. Nájdeme tu aj mnohé falošné pasy, ktoré na misiách používal. Najprv donášal na zahraničných návštevníkov krajiny vedenej Todorom Živkovom, potom bol vysielaný na zahraničné misie. Jednou z nich bol aj Londýn.
Britská polícia bola najprv k informácii ohľadom dáždnikového incidentu skeptická. Asi aj preto nebola vykonaná pitva bezprostredne po úmrtí. Lenže 29. septembra už Scotland Yard podľa The Guardian hlásil, že vďaka údajom z pitvy, bol Markov zavraždený.
Nezatkli ho, aj keď mali dôkazy
V roku 1993 britská MI6 aj dánske úrady Gullina po jedenásť hodín spovedali, obžalovaný však nebol. Ani ho nezatkli. Pre Skottea je to záhada. „Mali všetky dôkazy, že bol špión. Bol najväčšou špiónskou kauzou, ktorú sme kedy mali – a zostal nedotknutý,“ čuduje sa dánsky filmár, ktorý mal k dispozícii prepisy jeho výsluchov z roku 1993. Vo svojom dokumente pritom skladá dohromady nitky hypotéz, že Gullino so zahraničnými tajnými službami spolupracoval, že nad Markovovou vraždou zavreli úrady oči výmenou za jeho svedectvo a informácie o iných veľkých prípadoch.
Gullino prečkal aj výjazdy britskej polície do Bulharska v rokoch 2007 aj 2012, ako opisuje denník The Telegraph. K činu sa nikdy nepriznal. Aj napriek tomu, že v čase, keď bol zločin spáchaný, v Londýne skutočne bol. Jeho krycie meno bolo „Piccadilly“. Krátko po vražde dostal od bulharského štátu vysoké ocenenie.
Ďalšie materiály dokazujú spoluprácu medzi bulharskou tajnou službou a sovietskou KGB ohľadom využívania jedov. Dokazujú, že mesiace pred Markovovou vraždou boli v Moskve dve delegácie bulharskej tajnej služby, aby sa so sovietskymi kolegami radili o „špecifickej spoločnej operácii“ vo veci „nepriateľských emigrantov“. A s aktom mali archívy spájať agenta, ktorý sa skrýval za označením Piccadilly, uvádza v roku 2008 The Economist.
Trojitý život
Filmárovi sa totiž podarilo získať Invernizziho pozostalosť, škatule plné dokumentov a fotiek, ktoré Invernizzimu Gullino dal. Poznámky, nahrávky ich rozhovorov. Gullino sa na nich napríklad vyznáva z obdivu k fašizmu. V debnách boli aj dva jeho výtlačky spisku Mein Kampf a kalendár s fotografiami fašistického vodcu Mussoliniho. Jeho nacistickej sympatie neodhalila ani stalinistická tajná služba, píše server Deutsche Welle.
Nebolo to jediné tajomstvo agentovho života. Muž, ktorého v Taliansku vychovávala teta prevádzkujúca nevestinec, celý život vyhľadával spoločnosť prostitútok. Na účely svojho krytia prevádzkoval modelingovú agentúru. V praxi mu slúžila na prístup k ženám, ktoré platil za sex a erotické a pornografické fotenie.
Často sa však tieto dve fascinácie prelínali. Na jeho viacerých fotografiách ženy pózujú s nacistickými symbolmi, iným zase platil za sex v nacistických uniformách.Táto Gullinova pornografická a sexuálna stránka bola podľa Skotta jeho „tretím životom“.
Zomrel sám a opustený
V jeho kariére a živote mu prešlo všeličo, zhŕňa film. „Gullino bol schopný byť všade a nikde, mať priateľov kdekoľvek, mal prijateľný príbeh pre každého a tiež odpoveď na akúkoľvek otázku,“ charakterizuje ho Deutsche Welle. Bol postavou plnou klamstiev, poloprávd a falše. Investigatívni pátrači sa začínajú zmierovať s tým, že Markovova vražda zostane bez stopercentného objasnenia.
Trestu sa mu však podľa filmára dostalo. Francesco Gullino zomrel v lete 2021 v Rakúsku opustený a úplne sám.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.