Začiatkom roku 2023 Čína oficiálne priznala, že krajina prvýkrát za posledných 60 rokov zažíva pokles populácie, píše sa na The Economist. Čo v kombinácií so spomaľujúcou sa čínskou ekonomikou a napätou politickou situáciou, ktorá vznikla po zrušení proticovidových opatrení, vyvoláva silnejší tlak na čínske obyvateľstvo zo strany vlády.
V čínskom internetovom priestore sa chvíľu voľne šíril pojem „ľudská baňa“. Ten upútal pozornosť ľudí aj za hranicami Číny. Informácie a príspevky s pojmom spojené však nemali dlhú trvanlivosť - čínska vláda ich cenzurovala a odstránila.
Človek ako výrobok
Tento nový internetový termín ironicky prirovnáva ľudské bytosti k nerastným zdrojom. Pojmom sa označujú ľudia, ktorí strávia 20 rokov v škole, 30 rokov platia hypotéky a posledných 20 rokov sú zdrojom príjmom pre nemocnice a lekárne. Významom ľudskej bane je, že vláda so svojimi obyvateľmi od chvíle, keď sa narodia, zaobchádza ako s výrobkami spotrebného charakteru.
Šírenie tohto pojmu po čínskom internete však vyjadruje aj niečo iné, a síce silný nesúhlas Číňanov voči politike krajiny v oblasti vzdelávania, zamestnania a zdravotnej starostlivosti. Neschopnosť Číny dosiahnuť zmysluplné zlepšenia v týchto oblastiach prispela k rozhodnutiu mnohých ľudí nemať deti, uvádza sa v časopise Financial Times.
Manipulácia ako súčasť tradície
Myšlienka používania špecifických politík na manipuláciu s obyvateľstvom má v Číne dlhú históriu, ktorá siaha až do éry Maa. Podľa dokumentov, ktoré zverejnil Výskumný ústav histórie a archívov čínskej komunistickej strany, Mao sľúbil, že v krajine bude vykonávať plánovanú ľudskú produkciu. Pri stretnutí so ženskými predstaviteľkami z Juhoslávie v roku 1956 Mao povedal, že pôrodnosť zostala v dezorganizovanom stave: „Prečo nemôžeme mať plány na produkciu ľudí? Myslím, že je to možné."
Následne zdôraznil, že krajina potrebuje plány na „usporiadanú“ reprodukciu ľudí. Mao vo svojom prejave prirovnal ľudí k látkam, stoličkám, stolom a oceli a tvrdil, že ľudia nie sú dobrí v riadení vlastnej výroby. A čínski politickí vodcovia naďalej prijímali jeho ambíciu kontrolovať rast populácie aj po jeho smrti. Koncom 70. rokov nariadili čínski vládni politici svojim občanom zákon, ktorý párom zakazoval mať viac než jedno diať. Chceli do roku 2000 zastaviť rast populácie, viedlo to však k masívnemu porušovaniu ľudských práv. Čína dosiahla tento cieľ až o 23 rokov neskôr.
Predchádzal tomu teror. V 90. rokoch v provincii Shandong vyhlásili 100 dňovú kampaň počas ktorej sa nesmelo narodiť ani jedno dieťa. Vláde sa to však nedarilo. Čínski úradníci si teda najali ľudí, ktorí hľadali tehotné ženy, bili ich a tak im spôsobili potrat.
Teraz Čína presadzuje novú kampaň: chce, aby mali páry aspoň tri deti. Ľudí však už nemajú záujem o výchovu detí, odrádzajú ich najmä falošné sľuby, ktoré vláda dávala ešte generácii ich rodičov; taktiež aj vysoké náklady na bývanie, starostlivosť o deti a vzdelanie; a minimálny záujem vlády riešiť výzvy a prekážky pre rodiny pri výchove svojich detí. Údaje ukazujú, že len málo čínskych mileniálov a členov Gen-Z má záujem mať viac detí – a čoraz väčší počet detí neplánuje mať vôbec žiadne, píše sa na New York Times.
