
Informácia pochádza zo správy publikovanej v časopise Journal of Theoretical Medicine and Bioethics. Nórska profesorka Anna Smajdor v správe navrhla, aby muži a ženy s mozgovou smrťou boli udržiavaní nažive a využívaní ako tzv. celotelové „gestačné“ náhrady.
Profesorka uvádza, že medicína už vie, že „u žien s mozgovou smrťou môžu byť tehotenstvá úspešne ukončené“ a že „v medicíne neexistuje žiadny pádny dôvod, prečo by nebolo možné začať tehotenstvo v takomto stave.“ Ďalej v publikácií však Anna Smajdor pripúšťa, že je to „nepochybne znepokojujúca vyhliadka“.
Podľa profesorky by malo byť darovanie celého tela za účelom tehotenstva možnosťou „pre každého a pre každú, kto sa chce vyhnúť rizikám a záťaži tehotenstva vo vlastnom tele“ čo sa javí ako dosť znepokojujúca možnosť, ale „väčšina etických problémov, ktoré sú tým späté môže byť ľahko aplikovateľná rovnako aj v iných oblastiach lekárskej a/alebo reprodukčnej praxe.“
Profesorka v článku pripustila, že takéto tehonstvo môže byť z feministickej perspektívy neprijateľné. „Vyhliadka na telo ženy v bezvedomí, ktoré je naplnené a používané inými ako nádoba, je názornou ilustráciou toho, proti čomu feministky dlhé roky bojovali,“ uviedla Anna Smajdor.
Doktorka tiež naznačila, že muži s mozgovou smrťou „by mohli tiež potenciálne otehotnieť“ čo by zvýšilo počet možných darcov a zmiernilo obavy feministiek. „Vyhliadka na mužské tehotenstvo nie je, ako by si mnohí predstavovali, vymyslená ani sci-fi,“ písala Smajdor v správe.