Dorothea Helen Gray z kalifornského mestečka nemala práve šťastné detstvo. Bola šiestym zo siedmich detí. Otec zomrel na tuberkulózu, keď mala osem a matka alkoholička o rok neskôr. Dorothea vyrastala v detskom domove a neskôr u príbuzných. V 16 rokoch sa snažila uživiť ako prostitútka. Toto traumatické detstvo sa neskôr odrazí na celom jej živote.
Štyri nepodarené manželstvá
Dokopy mala Gray štyri manželstvá, no všetky veľmi krátke, búrlivé a plné kriminálnej činnosti. Falšovanie, podvody, daňové úniky a krádeže poslali Dorotheu nie len do väzenia, ale aj na psychiatriu. Jediným manželom, ktorý stojí za zmienku je Mexičan Robert Jose Puente, práve pod jeho menom ju totiž nájdeme v zozname najväčších vrahýň histórie.
Po rade neúspešných podvodov sa Dorothea v roku 1968 rozhodla pustiť do „poctivého“ podnikania. V trojposchodovej vile na ulici F Street v Sacramente si totiž otvorila penzión so 16 izbami. V dome, ktorý sa raz stane symbolom hrôzy.
Prvé otvorenie penziónu smrti
Penzión fungoval k spokojnosti hostí aj majiteľky osem rokov. Potom si však Dorothea uvedomila, že len z prenajímania izieb nezbohatne. Tak začala pracovať na svojom zlovestnom pláne. V penzióne začala prijímať starých a chorých ľudí o ktorých sa starala, varila im a oni jej za to dávali celý svoj dôchodok. Takto si prišla aj na päťtisíc dolárov mesačne.
Dorothea chcela na svojich nájomcoch však zarobiť čo najviac, tak im začala znižovať úroveň bývania. Strava len dvakrát za deň, žiadne telefonáty a obmedzené vychádzky. To sa časom obyvateľom penziónu samozrejme prestalo páčiť. Prvá, ktorá sa ozvala bola 61-ročná Ruth Monroe, krátko nato však zomiera na predávkovanie liekmi. Prípad je uzavretý ako samovražda, Dorothea napriek tomu končí na tri roky vo väzení za nevhodnú starostlivosť o pacientov v penzióne.
Kontroly dlho nič neodhalili
Po odpykaní trestu sa Puente vracia ku svojmu penziónu, tentokrát je už poučená z minulých chýb. Penzión jej prosperuje a dokonca sa stáva aj populárnym, lebo poskytuje domov nie len seniorom ale aj ťažko chorým, narkomanom či ľuďom bez domova o ktorých sa stará.
Po minulých skúsenostiach je penzión extrémne kontrolovaný úradmi, ale tie nenájdu žiadny problém. Len susedia sa občas sťažujú na zápach, ktorý sa šíri okolím. Jedna z kontrol však prichádza v dobe, keď sociálny pracovníci nemôžu dlhšiu dobu zohnať jedného z nájomníkov. Preto si so sebou privedú aj detektíva Johna Cabreru, ktorý si pri dôkladnej prehliadke všimne podivné nezrovnalosti terénu na záhrade.
Cintorín na záhrade
Tie nakoniec odhalili masový hrob so siedmimi telami. Počas nasledujúceho niekoľko mesačného súdu vypovedalo 153 svedkov, ktorí opisovali zverstvá, ktoré majiteľka penzióne praktikovala. Svojich nájomníkov najprv nadrogovala liekmi na spanie, potom ich udusila a nakoniec pochovala na záhrade. Ich sociálne dávky a dôchodky však prijímala ďalej.
Z deviatich obvinení z vraždy sa nakoniec, na prvý pohľad nevinnej babičke, podarilo dokázať tri. Aj to však stačilo na doživotný trest. Dorothea Puente zomrela vo vezení v roku 2011 ako 82 ročná.
