Určite si ich už niekedy navštívil. Známa sieť bratislavských podnikov patriacich pod gastronomickú skupinu Medusa patrí medzi najväčšiu na Slovensku. Čo si však asi nevedel je, že ako jedna z mála stále podporuje krutý prežitok, ako je klietkový chov sliepok. Reštaurácie ako Mint, Nox, Rio či Primi stále používajú vajíčka z týchto nehumánnych chovov. Aj napriek tomu, že ich mali možnosť oficiálne prestať používať a pridať sa napríklad k Slovak pubu alebo Kláštornému pivovaru.
Pred pár mesiacmi ich na to vyzvala ochranárska organizácia Humánny pokrok, ktorá už dlhšiu dobu bojuje proti zlému zaobchádzaniu s hospodárskymi zvieratami. Medusa však vydala oficiálne vyhlásenie, v ktorom síce podporuje myšlienku proti krutosti na zvieratách, nič však preto nechcú spraviť. „Je nepochopiteľné, že najväčšia slovenská gastronomická skupina, ktorá sa pýši svojimi prémiovými reštauráciami, sa naďalej odmieta zaviazať ukončiť používanie krutých klietkových vajec z týchto hororových tovární na vajcia,“ hovorí riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.
Aktivisti a dobrovoľníci s Humánneho pokroku sa však nevzdávajú a pravidelne organizujú protesty pred bratislavskými prevádzkami. „Znovu vyzývame Medusu, aby prijala štandardný transparentný záväzok, že prestane s krutosťou voči sliepkam a prestane používať vajcia s klietkových chovov, kde sliepky neuveriteľným spôsobom trpia,“ prezradila spred Noxu členka organizácie Humánneho pokroku. Od vajec z klietkových chovov upustili okrem lokálnych podnikov aj KFC, Burger King či Pizza Hut. Aktivisti sa snažia jednu z najväčších gastro skupín presvedčiť aj petíciou, ktorú podpísalo už viac ako štyri tisíc ľudí.
Podľa Slobody zvierat žije na slovensku v klietkových chovoch viac ako 2,5 milióna nosníc. V úzkych klietkach má každá z nich priestor menší ako hárok papiera veľkosti A4. Nemôžu tu vykonávať žiadnu zo svojich prirodzených potrieb ako je pohyb, hrabanie, prašný kúpeľ, uchýlenie sa do bezpečia na vyvýšené bidlo, či postavenie hniezda. Nemôžu si ani vystrieť krídla a iba s ťažkosťami sa v klietke otočia.
Od roku 2012 na Slovensku nahradili klasické klietky takzvané obohatené klietky. Na každú nosnicu pribudlo neuveriteľných 50 centimetrov štvorcových a malé bidlo, čerstvý vzduch a a slnečné lúče však stále necítia. „V obohatených klietkach pribudol nosniciam priestor ako jedna zápalková škatuľka, hniezdny box a malé bidlo. Sliepky v obohatených klietkach však naďalej nemôžu mávať krídlami, hrabať a zobať potravu zo zeme, sedieť v kŕdli na bidle, a najmä voľne sa pohybovať,“ opísala Sloboda zvierat.
Pri chove sliepok na vajcia existujú ale aj iné varianty. Najviac využívaný, okrem klietkových, je podstieľkový chov. Je síce stále vo vnútorných priestoroch, ale už bez klietok s maximálnou hustotou deväť nosníc na jeden meter štvorcový. Na podlahe sa nachádza napr. slama ako podstielka a každá nosnica má minimálne 15 centimetrov široké bidlo a prístup k prachovému kúpeľu. Vajíčka s označením jedna sú z chovu vo voľnom výbehu. Nosnice tu majú k dispozícii oveľa väčší priestor a počas dňa majú stály prístupom do vonkajšieho výbehu. Najekologickejšie sú však vajíčka s nulou na škrupine. Tieto pochádzajú z bio chovov kde sa kladú prísne podmienky nie len na prostredie ale aj na stravu sliepok.
Okrem reštaurácií a podnikov prestala podporovať kruté metódy chovu aj väčšina obchodných reťazcov. Tesco, Kaufland, Billa či Terno nadobro skoncovali z vajíčkami z klietkových chovov. Jediný väčší obchodný reťaz COOP Jednota, však naďalej pokračuje v tomto nehumánnom biznise. S ochranármi zvierat dokonca mali aj súdne spory. Reťazec najprv umlčal aktivistov, ktorí negatívne informovali o reťazci COOP Jednota v súvislosti s vajciami z klietkových chovou. No najnovší rozsudok uviedol, že prišlo k neoprávneným zásahom do slobody prejavu ochranárov. „Rozhodnutie odvolacieho súdu považujeme za víťazstvo demokracie. Vo vyspelých spoločnostiach je absolútne neprijateľné, aby sa veľké korporácie s miliardovými tržbami namiesto dobiehania základných štandardov ochrany zvierat snažili nedemokratickými požiadavkami umlčiavať ochrancov zvierat súdom,“ Povedal Smrek.
Do roku 2030 by sme sa však mali oficiálne pridať medzi väčšinu krajín Európskej únie a zo zákona ukončiť klietkové chovy. Našich západných susedov Česko a Rakúsko, kde sú klietkové chovy už zakázané, by sme mali nasledovať na základe memoranda z roku 2020. To vtedy podpísala Únia hydinárov Slovenska so Zväzom obchodu a vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Únia hydinárov však očakáva na túto premenu dotácie od štátu, inak by mohol nastať problém, ktorý by pocítili hlavne spotrebitelia. „V prípade, ak by sme súčasné klietkové chovy prerobili na tieto alternatívne spôsoby chovu, tak by nás to stálo viac ako 40 miliónov eur. Je to čiastka relatívne vysoká, keď si zoberieme, že na Slovensku máme okolo troch miliónov nosníc,“ prezradil Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov.
Do roku 2030 je však ešte ďaleko a finančne podporiť toto zrušenie musí už nová vláda. Dovtedy však v boji proti krutému zaobchádzaniu so sliepkami musia bojovať dobrovoľníci a aktivisti v organizáciach ako je Humánny pokrok. Ich právomoci však nie sú také veľké ako našich volených zástupcov v parlamente. Preto ich podpor aspoň podpísaním petície, a pridaj sa k vyše 40 000 ľuďom, ktorým nie je život zvierat ľahostajný.