Vianoce si každá krajina a kultúra predstavuje po svojom. Aj naše zvyky sa líšia od susedných krajín, nehovoriac o tých vzdialenejších. Darčeky nám nosí Ježiško, Mikuláš, Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus a to, čo máme na štedrovečerných stoloch, sa líši od rodiny k rodine.
Nájdu sa však aj krajiny, kde o Vianociach nechcú ani počuť. Nie preto, že by ich nepoznali, ale preto, že ich jednoducho nechcú (alebo odmietajú) sláviť. Ako píše The Week, hŕstka nekresťanských národov Vianoce neuznáva a nemá žiadnu formu štátneho sviatku alebo sviatku, ktorý by pripomínal Narodenie Ježiša Krista.
Najmenej 40 krajín nemá počas Vianoc oficiálne štátne sviatky, hoci viac ako polovica z týchto krajín má aspoň nejakú formu verejnej oslavy tohto sviatku, ako napríklad príležitostný vianočný stromček. No a potom je tu 18 krajín, pre ktoré Vianoce nič neznamenajú.
Afganistan
Národ s prevažujúcou moslimskou kultúrou má ku kresťanstvu turbulentný vzťah už desaťročia. Ľudia, ktorí sa ich rozhodnú oslavovať, sa vystavovali riziku prenasledovania aj v časoch, kedy nebol pri moci Taliban.
Brunej
Malý, na ropu bohatý islamský štát Brunej definitívne zakázal slávenie Vianoc v roku 2015. Každému, kto poruší zákon, hrozí až päťročné väzenie alebo pokuta vo výške približne 17 700 eur. V niektorých prípadoch dokonca oboje.
Nemoslimovia však môžu Vianoce oslavovať v rámci vlastných komunít, no o svoje plány sa nesmú deliť s moslimami. Podľa tamojšieho ministerstva pre náboženské záležitosti sú pravidlá „určené tak, aby kontrolovali akt nadmerného a otvoreného slávenia Vianoc, čo by mohlo poškodiť aqidah (vieru) moslimskej komunity“.
Čína
Vianočné sviatky by si si v Číne pravdepodobne príliš neužil. Podľa Daily Express sú Vianoce v krajine „ďalším pracovným dňom a školy, kancelárie a obchody zostávajú otvorené.“ Ako ďalej web dodáva, „krajina je oficiálne nenáboženským štátom, takže Vianoce boli kedysi úplne zakázané.“
Komory
Obyvateľstvo súostrovia Komory tvorí až 98 % sunnitských moslimov, ktorý pred vyše dvomi desaťročiami zaujali pevný postoj proti kresťanstvu. WorldAtlas uvádza, že otvorené praktizovanie kresťanstva je zakázané a Komory sú „posledných 22 rokov na zozname World Watch pre prenasledovanie kresťanov“.
Severná Kórea
Asi ťa nijako neprekvapí, že na tomto zozname je aj jedna z najznámejších autoritatívnych krajín na svete. Tá vo svojej komunistickej doktríne uzákonila prísny ateizmus, čo znamená, že všetky vianočné sviatky sú tu postavené mimo zákon.
Pakistan
Kresťanská populácia je v tejto krajine veľmi malá a komunita podľa spravodajskej stránky Parhlo „zostáva plná neistoty“ ohľadom osláv Vianoc. Dokonca vraj môže dôjsť k „ohrozeniu životov ľudí, ktorí tieto udalosti oslavujú“.
25. decemer je totiž v Pakistane štátnym sviatkom, nie však kvôli sviatkom radosti a pokoja, ale na pripomenutie si narodenín Muhammada Aliho Jinnaha. Ten je považovaný za zakladateľa národa.
Tadžikistan
Bývalý sovietsky štát Tadžikistan prišiel v roku 2015 s netradičnou správou. Krajina sa totiž rozhodla sprísniť obmedzenia sviatočných osláv, zakázala vianočné stromčeky a rozdávanie darčekov v školách. Dva roky predtým pritom zakázala Deda Mráza na televíznych obrazovkách.
Vyhláška ministerstva školstva zakazuje „používanie zábavnej pyrotechniky, sviatočných jedál, rozdávanie darčekov a zbieranie peňazí“ počas nového roka, ako aj „inštalovanie vianočného stromčeka, či už živého alebo umelého“ na školách a univerzitách.
Vianoce verzus budhizmus, zákony či právo šaría
Vianoce okrem vyššie spomenutých krajín neslávi ani Alžírsko, budhistický Bhután a Mongolsko, Mauritánia či čiastočne uznávaný štát Saharská arabská demokratická republika. Podobne je na tom aj Saudská Arábia, Somálsko, ktoré v roku 2009 prijalo právo šaría, Tunisko či vojnou zničený Jemen.
V prípade Líbye je situácia trošku iná. V krajine môžeš na Štedrý deň vidieť oslavujúcich ľudí, nie však preto, lebo sa tešia z darčekov. Tento deň sa tu oslavuje ako pripomienka nezávislosti krajiny. Ani v Uzbekistane sa vianočné sviatky neslávia, no oslavy Nového roka veľmi pripomínajú naše sviatky (stromčeky a darčeky). Ide však o svetský sviatok.
Vianoce v iných kultúrach
Je nutné povedať, že aj v krajinách, kde sa tieto sviatky oslavujú, vyzerajú Vianoce úplne inak. V Japonsku sa napríklad stalo tradíciou chodiť do KFC, prípadne si iba objednajú jedlo domov. V tejto krajine sú vianočné sviatky ešte stále pomerne novou záležitosťou.
Vo Švédsku, Fínsku a Nórsku sa ľudia zase zameriavajú na Deň sv. Lucie. Ide o súčasťou vianočného obdobia, kedy si pripomínajú ženu, ktorá bola údajne jednou z prvých kresťanských mučedníčiek. Najstaršie dievča z každej rodiny je oblečené ako svätá Lucia do bielych šiat a často má na sebe veniec so sviečkami.
Na Filipínach sa v sobotu pred Štedrým večerom každoročne koná Festival obrích lampiónov. Všetci súťažia o to, kto postaví najprepracovanejšiu lampu. Pôvodne sa vyrábali z japonského origami papiera a jednej sviečky, no v súčasnosti môžu mať lampáše obrie veľkosti.
Medzi najbizarnejšie však patrí švédsky symbol Vianoc - Koza Yule. V roku 1966 však tradícia dostala nový život po tom, čo niekto prišiel s nápadom vyrobiť obrovskú slamenú kozu. Tá je viac ako 42 stôp vysoká, 23 stôp široká a váži 3,6 tony. Miestni sa ju počas sviatočného obdobia pokúšajú každoročne spáliť, čo môžeš sledovať aj počas live streamu. Za 48 rokov bola úspešne vypálená 26-krát, naposledy v roku 2013.
V takej Austrálii si zase môžeš dopriať letné Vianoce v teple, na Islande zase 13 dní pred Vianocami každý deň partia s názvom Yule Lads nosí deťom po jednom darčeku. Portál Good Housekeeping si napríklad všíma aj slovenskú tradíciu s kaprami. Vyzdvihuje hlavne milovníkov tradícií, ktorí ich kupujú živých a po niekoľkodňovom pobyte vo vani ich sami spracujú.
