Archív Free food
StoryEditor

Na Vianoce vyhodíme v priemere až 4,2 milióna večerí. Jedlom plytváme, akoby časť sveta nehladovala

Marta Fandlová13.12.2021., 07:02h
Vieš, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnym dátumom trvanlivosti?
Lajkuj Brainee.sk na

Zuzana Madajová je programová koordinátorka občianskeho združenia Free Food, ktoré sa od roku 2014 venuje problematike plytvania potravín. Bojuje proti plytvaniu jedlom, rovnako tak ponúka mnohé riešenia ako robiť veci inak a lepšie. V rozhovore sa dozvieš viac aj o ich novom projekte, komunitnej chladničke.

Vznikli ste už v roku 2014, kedy ste na festivale Ekotop film prvýkrát predstavili verejné chladničky. Prečo ste sa rozhodli založiť občianske združenie a bojovať proti plytvaniu potravinami?

Free Food založila skupina mladých uvedomelých ľudí, ktorí sa nechceli iba prizerať tomu, ako sa neuveriteľne plytvá jedlom, kým mnoho ľudí nemá čo do úst. Na tejto myšlienke vznikol aj projekt verejných chladničiek na zdieľanie prebytkov. Okrem toho, že tento problém považujeme za amorálny, plytvanie jedlom je obrovské plytvanie prírodnými zdrojmi, úplne zbytočne zaťažuje poľnohospodárstvo, ktoré už teraz ide na doraz a je do veľkej miery prispieva ku klimatickej kríze, čo, samozrejme, adresujeme tiež.

Ročne vyhodíme neuveriteľných 1,3 miliardy ton jedla. Aké sú najčastejšie dôvody plytvania potravinami?

Dôvody sa samozrejme líšia podľa toho, kde v potravinovom reťazci sa nachádzame, ale taktiež závisia od samotnej odolnosti a efektívnosti potravinového systému. Tam je rozdiel najmä v rámci rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajín. V chudobných krajinách je horšia infraštruktúra a technologické postupy zberu, prepravy a spracovania sú prevažne zastarané, jedlo sa tam jednoduchšie ,,stratí“, no samotní spotrebitelia ním menej plytvajú.

​Na „Západe“ má väčšina z nás až príliš jednoduchý prístup k jedlu, či už množstvom alebo cenou. Cateringy, švédske stoly, XXL porcie v zariadeniach spoločného stravovania, marketing reťazcov ale aj naše obrovské kuchyne a chladničky majú na svedomí to, že spotrebitelia si jedlo menej vážia, nakupujú ho priveľa a nestíhajú ho jednoducho dojesť skôr, než sa znehodnotí. Napríklad ma naposledy zarazil fakt, že priemerná svetová spotreba jedla za rok 2015 bola 2 940 kcal na osobu na deň, odporúčaná dávka je 2250 kcal. Toto číslo je výsledok tohto absurdne nastaveného systému, ktorý je nefér nielen voči ľuďom, ale aj planéte.

Aké najčastejšie potraviny ľudia zvyknú vyhadzovať?

Ak sa bavíme o domácnostiach, tak je to najmä zelenina a ovocie a ďalej varené jedlo, pečivo a mliečne výrobky.

Mäso, ktoré má všeobecne najväčšiu uhlíkovú stopu, sa našťastie vyhadzuje menej, najmä v rámci varených pokrmov. Záleží však aj od obdobia, v zimných mesiacoch sa zvyšuje podiel pečiva na odpade, počas pandémie sa zase zvýšil podiel vareného jedla. Podľa najnovšieho prieskumu Envipak varené jedlo tvorí približne 40 % potravinového odpadu z domácností.

Veľa Slovákov nevie ani základné rozdiely medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti a práve preto aj nesprávne vyhadzujú potraviny. Aký je základný rozdiel medzi týmito pojmami?

Je to pravda. Až tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je medzi týmito dátumami rozdiel, pritom nám čerstvé aj trvanlivé potraviny každý deň prejdú rukami. Dátum spotreby označuje čerstvé potraviny, ktoré rýchlejšie podliehajú skaze a po ich konzumácii po tomto dátume by nám mohli ublížiť.

Na Vianoce vyhodíme v priemere až 4,2 milióna večerí. Jedlom plytváme, akoby časť sveta nehladovala Archív Free food

​Obchod takéto potraviny musí stiahnuť z predaja a vyhodiť, no my ho môžeme brať s rezervou pár dní a doma tú „prešlú“ smotanu otvoriť a ochutnať skôr, než ju hodíme do koša. Čo sa týka potravín s dátumom minimálnej trvanlivosti, takéto potraviny skôr napadnú škodcovia, než sa pokazia. Ide o trvanlivé potraviny, ktoré sú bezpečné na konzumáciu aj týždne či mesiace po uplynutí ich trvanlivosti, pričom môže dôjsť k zmenám ich farby či konzistencie. Obchod ich síce nemôže predať, no môžu sa darovať na charitatívne účely. Ale aj tu si treba dávať pozor, napríklad pri konzervách, kde sa môže tvoriť jedovatý botulotoxín.

Na Slovensku sa začal postupne triediť kuchynský odpad. Čo presne máme chápať pod pojmom kuchynský odpad a kam ho máme hádzať?

Kuchynský odpad má vlastnú kategorizáciu v rámci odpadov, ktorú definuje legislatíva. Myslia sa pod tým aj odpady zo zariadení spoločného stravovania a patria sem aj kuchynské oleje, tie sa ale zbierajú zvlášť. Od tohto roku sa obciam zrušila výnimka v zbere biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, kde patrí aj kuchynský odpad z domácností.

Takýto odpad doteraz končil prevažne na skládkach, kde hnil a produkoval metán – silný skleníkový plyn. Ak ste už dostali hnedú nádobku od obce, tak by ste mali presne vedieť, čo sa môže a má zbierať do takejto nádobky. Môže sa to totiž líšiť podľa toho, či vás odpad putuje do priemyselnej kompostárne alebo do bioplynovej stanice. Bratislava, Košice a Prešov majú spaľovňu a na zber si preto počkajú ešte asi rok. Hlavne ale nezabúdajme, že toto je len zmiernenie symptómov, riešením je maximálna prevencia vzniku potravinového odpadu.

V roku 2017 ste založili prvú komunitnú chladničku, čo to je a v akých mestách ju nájdeme?

Je to (legálna) alternatíva verejnej chladničky. Určená je pre ľudí, ktorí majú záujem deliť sa o jedlo, ktoré by sa inak bolo vyhodilo. Princíp je jednoduchý - v prípade prebytku do chladničky prispejem a v prípade potreby si z nej vezmem. Deje sa to ale v rámci nejakej uzatvorenej komunity a podľa pravidiel, ktoré zaručia bezpečnosť potravín.

K chladničkám taktiež inštalujeme skrinky alebo poličky na jedlo, ktoré nepatrí do chladničky, teda prevažne to trvanlivé.

Čo presne môžu ľudia do takej komunitnej priniesť a akým potravinám sa treba vyhýbať?

Všetky potraviny s neporušeným obalom okrem surového mäsa, rýb, morských plodov a vajec. Tie čerstvé musia byť pred uplynutím dátumu spotreby. Varené jedlo je tiež „no go“.

V období Vianoc majú ľudia tendenciu omnoho viac pomáhať, vy pravidelne organizujete varenie pre ľudí bez domova v nocľahárni Depaul. Ako toto varenie prebieha?

Varievame raz do roka na ich akcii Doma dobre, ktorá sa ale už druhý rok koná online. No spolupracujeme s nimi v rámci našej koordinácie redistribúcie potravinových prebytkov pravidelne a aj ad hoc na ich eventoch a tieto Vianoce to bude už druhý rok, čo pomáhame firme Hellman´s rozdať vianočný šalát charitám vrátane Depaul.

V Depaul sme natáčali aj jeden video príspevok v roku 2019, išlo o vianočnú večeru, cieľom bolo upozorniť práve na spomínané vianočné plytvanie a jeho etický aspekt. Bolo to celé dosť dojímavé, pretože sme tam jedli my a klienti nocľahárne všetci za jedným stolom. Klienti pojedli aj kopec ovocia, čo bolo na stole, ktorého sme sa napríklad my ani nechytili, lebo doma ho máme bežne na linke.

Hlavným cieľom vášho občianskeho združenia je redukcia potravinového odpadu pomocou prevencie. Aké druhy prevencie najčastejšie robíte?

Máme niekoľko online materiálov voľne prístupných na stránke ako príručka, receptár, kalendár sezónneho ovocia a zeleniny a taktiež blogujeme a sme aktívni na sociálnych médiách. Často sa vyjadrujeme do časopisov, online portálov, rádia, ale aj TV, aby sme pomáhali šíriť osvetu. Máme aj prednášky a workshopy pre firmy a školy, pre firmy robíme aj Zero Waste cateringy, kde vysvetľujeme, prečo a v čom je servírované jedlo Zero Waste.

​Organizujeme aj bezodpadové nedeľné brunche, kde tiež varíme bez odpadu a sčasti zo zachráneného jedla, máme tam aj osvetový program zameraný na prevenciu. Robíme aj výskum, sme súčasťou EÚ projektu FoodRUs ako jeden z hlavných partnerov pre slovenský pilot zameraný na znižovanie plytvania chlebom a pečivom. Adresujeme legislatívu, na konte máme aj dva úspechy v prospech darovania potravín.

Najnovší projekt je Zero Waste kantína zameraný na plytvanie jedlom v školských jedálňach, pričom túto tému chceme priniesť nielen do jedální ale aj do tried. No je toho dosť, ale stále sa nedotýkame všetkého. Budúci rok sa chceme začať sústrediť aj na farmárov.

Vianočné obdobie je aj obdobím, kedy plytváme najviac potravinami. Čítala som, že máte na webovej stránke desatoro neplytvania. Aké rady by ste dali ľuďom, ak chcú zmierniť svoje vlastné plytvanie?

Na Vianoce sa plytvá snáď všetkým úplne najviac, samozrejme potraviny nie sú výnimkou. Naše rady si ľudia nájdu na našej stránke, no prvým krokom je uvedomiť si to, že problém sa týka aj našej domácnosti. Moja rada preto znie: „pozrite sa po Vianociach do svojho koša (na bioodpad)“.

Aké akcie chystáte a ako vám môžu ľudia, ktorým na tejto téme záleží pomôcť?

Spôsobov je veľa. Vždy hľadáme nejakých nových dobrovoľníkov, aktuálne by sa nám niekto hodil pre sociálne médiá a fundraising. Veľmi dôležité sú pre nás finančné príspevky, najmä 2%, od ktorých závisí naša existencia.

Môžete si nás zavolať do vašej školy či firmy (aj virtuálne), aby sme vám porozprávali o tejto téme viac, alebo niečo dobré, sezónne a Zero Waste uvarili.No veľkou pomocou je už len to, že ľudia budú zdieľať náš obsah a reagovať na naše výzvy, zapájať sa do našich aktivít. Napríklad budúci týždeň spúšťame vianočný newsletter s tipmi, ako menej plytvať počas Vianoc, každý deň počas siedmich dní vám príde nejaká zaujímavá myšlienka, tip, recept.

25. máj 2022 22:08