Zdroj: Pexels.com/cottonbro

Uč sa účinnejšie, daj si pauzu. Mozog pri nej pracuje na plné obrátky

Petr Chalupa 13.09.2021, 10:00

Úprava, načasovanie, rozvrhovanie si prestávok, a teda aj práca mozgu počas nich môže byť veľkým pomocníkom.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Ty odpočívaš, no on si prehráva všetko, čo si ho predtým naučil. Opakuje si a ukladá do pamäte. Pracuje dokonca rýchlejšie ako pri tvojom vedomom učení. Prestávky čakajú na to, až ich doceníme a naučíme sa s nimi pracovať, apeluje štúdia.

„Výsledky nášho výskumu hovoria, že bdelý odpočinok je pre učenie sa nových zručností tak dôležitý, ako samotné praktizovanie. Vyzerá to tak, že predstavuje dobu, keď naše mozgy komprimujú a konsolidujú to, čo sme cvičili,“ zhrnul v tlačovej správe na portáli Eurekalert vedúci štúdie Leonardo G. Cohen.

Dostali jednoduchú úlohu 

Pri pokuse sa jeho tím zameral na učenie, ktorému sa hovorí procedurálne. To vyžaduje prax, opakovanie a skúšanie. „Máte k dispozícii inštrukcie, ako niečo robiť. Nezlepšíte sa však bez toho, že to vyskúšate v praxi znova a znova,“ naznačil portálu Inverse Ethan R. Buch, ďalší z autorov štúdie.

Môže to byť jazda na bicykli, hra na klavíri či učenie sa nového jazyka. Vedci sa však uspokojili s tým, že účastníkom svojho pokusu zadali oveľa jednoduchšie úlohy. Na klávesnici mali zadávať kód 41234 určenými prstami po dobu desiatich sekúnd tak rýchlo, ako zvládajú. Potom si dopriali oddych a nasledovalo ďalšie kolo. Cyklus aktivity a odpočinku mali celkovo zopakovať 35-krát.

​Odborníkov zaujímalo, čo sa odohráva v mozgu dobrovoľníkov počas činnosti, ale predovšetkým v čase pauzy. Vďaka metódam magnetickej rezonancie, magnetoencefalografii a špeciálnej technológii dokázali dešifrovať mozgové vlny, ktoré sa spájali s každou z vyťukávaných číslic. Dokázali tak prečítať, že počas páuz muži ani ženy nezaháľali. Naopak, aktivity, ktorú mozgy vykazovali pri zadávaní číslic na klávesnici, si počas prestávok znovu prehrávali, ale zhustene a zrýchlene.

Pauzy neznamenali pre mozog nečinnosť, naopak, boli veľmi produktívne. A platilo, že mozgy, ktoré boli počas prestávok najsnaživejšie, podávali následne najlepšie výkony.

„Vyzeralo to tak, že väčšina, ak nie všetko učenie sa odohrávalo počas prestávok. V čase učebných intervalov sme prakticky nedetegovali nič,“ zhrnul Cohen.

Pauzy boli v tieni spánku

Výskum tak rehabilituje prestávky a ich význam. Vedci doteraz totiž prisudzovali magickú moc konsolidácie pamäti spánku. „Biologický význam bdelej konsolidácie bol akosi podceňovaný,“ usúdil Cohen. Podľa neho sú však pauzy oveľa silnejším a efektívnejším pomocníkom. Zatiaľ čo počas spánku sa do druhého dňa v pamäti konsoliduje iba desať percent toho, čo sme sa naučili, v bdelých pauzách je to podľa neho zvyšných deväťdesiat.

Ide pritom o podstatné zistenie. Poznatky štúdie, ktorú vydal magazín Cell Reports, sú veľmi praktické. „Hovoria nám, že musíme začať venovať oveľa viac pozornosti štruktúre učenia alebo cvičeniu, s ohľadom na mozgovú aktivitu, ktorá sa odohráva počas odpočinku,“ zdôraznil Cohen. Úprava, načasovanie, rozvrhovanie si prestávok, a teda aj práca mozgu počas nich môže byť veľkým pomocníkom.

Nemusí však ísť len o efektívnejšie učenie sa nových zručností, akými sú nová reč či hra na hudobný nástroj. Lepšia práca a využitie páuz môže napríklad podporiť rehabilitáciu po mŕtvici, úrazoch mozgu, no taktiež môže poslúžiť ľuďom s poruchami učenia. Výskum sa uskutočnil na pôde amerického Národného inštitútu neurologických porúch a mozgových príhod.

Prestávky a ich využitie môžu tiež napomôcť dlhšiemu a spokojnejšiemu životu, pripomína portál Inverse. Štúdie totiž preukázali, že učenie sa novým, komplexným schopnostiam dokáže zlepšovať pamäť a spomaľovať proces starnutia mozgu.

Článok publikoval portál iDnes.cz, ktorý patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.