Videá aj fotky si robím sám. Keď si fotím jedlo na Instagram, vždy sa snažím uchovať reálny obraz. Fotografia je pre mňa vyjadrovací prostriedok, ktorý mi umožňuje zaspávať s pocitom, že žijem kreatívny život. Vďaka kreativite viem, že existujem, hovorí v rozhovore.
Tvoj nový knižný počin, ktorý si uviedol na trh prednedávnom, sa volá Treba si variť. Ako vlastne vznikol ten názov
Mojim cieľom je ukázať ľuďom aj ako sa dá ekonomicky výhodne navariť ľahké jedlo. Na druhej strane v novej knihe nájdeš aj veľa jedál, ktoré kombinujú rôzne koreniny, na ktoré nie sme až tak úplne zvyknutí a nepoužívame ich. Ja by som bol rád, keby sa začali používať, lebo to nie je nejaký veľký zásah do peňaženky. Keď si kúpiš kvalitnejšie koreniny, napríklad lepšiu kurkumu než takzvané slovenské kari korenie v ktorom nevieš čo je, lebo to je taký nonsens, ktorý iba u nás existuje, tak ti aj potom v kuchyni dlho vydržia, takže v podstate je to ekonomicky výhodnejšie.
Názov Treba si variť vyplynul v podstate z nejakého môjho kódu. Už v mojej tretej knihe som v podstate hovoril: ,,Nebuďte konzervy, treba si variť.“ Myslím si, že potreba varenia má byť súčasťou našej existencie. Ak varíš, tak ťa to núti sa aj viac vzdelávať o zložení tej stravy, čo máš na tanieri. Keď ľudia niekde započujú treba si variť, aj bez toho, že by prišli k mojej knihe a začnú si variť, tak to je podľa mňa krok ku kvalitnejšiemu životu, ak to dokážeš správne uchopiť.
Vedel by si si predstaviť, že by sa napríklad v školských jedálňach varilo podľa Pyca?
Neviem, či úplne. Možno by boli niektoré recepty celkom atraktívne aj pre školákov. Viem, že im chutia, pretože mi to píšu ich mamy. Nemám ambíciu prísť do škôl a pýtať, či by nechceli variť moje recepty, ale ak tam niekto nájde inšpiráciu, budem len rád. Ešte radšej by som bol, keby do tých škôl a možno aj škôlok nenápadne prichádzali vzdelávacie časti. Aby sa deti a mladí ľudia viac dozvedeli o výžive. Nie nátlakom, skôr deťom vysvetľujme, prečo to, čo si napríklad kúpia v automate, nie je dobré jesť. Výživa podľa mňa absolútne absentuje na všetkých úrovniach základného vzdelávanie. Je to diera nielen pre zdravotníctvo ale aj pre nás ako spoločnosť. My tu máme veľmi nepriaznivé štatistiky, čo sa týka napríklad onkologických ochorení tráviaceho traktu, kardiovaskulárne ochorenia.
Veľmi dobre vyzerajú tvoje videá na sociálnych sieťach. Sústredíš sa aby to dobre vyzeralo, keď pridávaš ingrediencie na panvicu?
Samozrejme. Keď točím, tak mám jednu kameru aj nad sebou, čiže takto vzniká záber zhora. Tiež mám bočné kamery. Sledujem na záberoch, ako miešam ingrediencie, aby sa to potom dobre vedelo postrihať, keďže aj to si robím sám.
Koho ty sleduješ na sociálnych sieťach?
Tisíce ľudí. Okrem mojich kolegov, kamarátov a známych sledujem veľa ľudí, ktorí robia s jedlom. Je tam veľmi veľa Slovákov, ktorých nesleduje toľko ľudí, ale vedia robiť fantastické fotky. Potom samozrejme veľa hudobníkov, hercov a veľmi veľa informačných zdrojov. Spoločenské a spravodajské weby, aby som mal denný prehľad. Tým, že nesledujem televíziu, tak vďaka tomuto som v obraze.
Posledné mesiace rezonuje na Slovensku debata o Michelinskej hviezde, myslíš, že si ju zaslúžime?
Prečo nie? Michelinská hviezda patrí konkrétnemu miestu za konkrétny výkon, čiže ťažko to globalizovať. Dať Michelinskú hviezdu Slovensku znamená, že ju dostane naozaj skvelý šéfkuchár, ktorý predvádza umenie na tanieri, zároveň by ju dostala pani, ktorá ti servíruje na tanier, po ktorom lozili šváby. A to si myslím, že nie je fér. Nemôžme všetci zdieľať rovnaké kvality tých najlepších. Preto by som povedal, že nie, nezaslúži si ju každý, ale len ten, kto na ňu reálne má.
Viac sa dozvieš vo videu.