Seriál Emily in Paris sa na streamovaciu platformu Netflix vrátil so svojou treťou sériou. Na Slovensku sa medzi seriálmi okamžite vyšvihol na prvú priečku sledovanosti a po dlhom čase tak odsunuj Wednesday na druhú koľaj.
Emily Cooper (Lily Collins) je na vrchole svojej hry, takže Netflixu absolútne nič nebráni, aby tento hitový klenot ukončila. Potvrdená je aj štvrtá séria, do ktorej sa vrátia všetky dôležité postavy.
Aby sme si ho v skratke zhrnuli, Emily využila svoj americký vplyv na úspešnú propagáciu všetkých druhov luxusných produktov na francúzskom trhu prostredníctvom svojich virálnych kampaní na sociálnych médiách, píše The Conversation.
Paríž™
V tretej sérii už kráča od úspechu k úspechu, nehovoriac o tom, že pre slávne značky ide o svätý grál product placementu. V tomto všetkom je však potrebné uznať, že je najúspešnejším produktom je práve samotný Paríž.
Musíš si však uvedomiť, že celý seriál sa neodohráva v skutočnom Paríži, francúzskej metropole s viac ako dvomi miliónmi obyvateľov, ale v paralelnom „Paríži™“.
„Ide o jeho dokonalú verziu, ktorá bola počas stoviek rokov starostlivo pripravovaná generáciami spisovateľov, umelcov a filmárov,“ hovorí Hannah J. Thompson, profesorka francúzskych štúdií a štúdií kritických zdravotných postihnutí na Royal Holloway University v Londýne.
Paríž je pre mnohých vysnívaným miestom. Môžu za to aj imaginárne potulky Emmy Bovaryovej po meste v majstrovskom diele Gustava Flauberta z roku 1857 a hravé hľadanie pokladu Amélie Poulain v rovnomennom trháku z roku 2001. Impresionisti maľovali snové scény vonkajších kaviarní a západov slnka na Seine.
S tým skutočným má spoločné len máločo
Paríž bol z hľadiska globálnej predstavivosti vždy mestom snov, romantiky a krásy. Rovnako ako jeho predchodcovia, aj Emilin Paríž je podľa Thompson okamžite rozpoznateľný ako „Paris™“.
„Zároveň je však na nerozoznanie a len veľmi málo sa podobá skutočnému Parížu, s ktorým sa stretnete, keď vystúpite z (vlaku) Eurostar na (stanici) Gare du Nord. Dokonca aj letmé znázornenie tejto železničnej stanice v seriáli je nereálne.“
Keď Emily pri návrate z Londýna uprostred tretej série prekvapí svoju anglickú lásku Alfieho, počká naňho pred hlavným vchodom stanice. „Ale každý, kto prišiel do Paríža Eurostarom, vie, že cestujúci z Londýna buď zmiznú metrom na stanici metra, alebo odbočia doprava a zamieria k stanovišti taxíkov pri bočnom východe.“
Alfie buď kráča, alebo ide autobusom. To sa vzhľadom na závislosť týchto postáv na taxíkoch zdá byť podľa Thompson veľmi nepravdepodobné. Paríž má v skutočnosti efektívny, cenovo dostupný a komplexný systém verejnej dopravy.
Bicykluje minimum ľudí
Mesto obsluhuje 14 liniek metra, 58 autobusových liniek a tri električky. Väčšina Parížanov (65 %) cestuje do práce verejnou dopravou. A počty, ktoré cestujú do práce pešo, ako Emily a jej šéfka Sylvie, sú oveľa menšie (10 %), vysvetľuje odborníčka.
„Napriek pretrvávajúcemu klišé len asi 5 % Parížanov bicykluje, aby pracovali ako Emilin kolega Luc (Bruno Gouery). No až na pár letmých záberov malebných nadzemných častí liniek metra 6 a 2 je seriál bez verejnej dopravy. Je rovnako bez áut.“
Thompson zdôrazňuje, že aj napriek nedávnemu zlepšeniu prístupu pre chodcov, najmä pozdĺž Seiny, je Paríž stále úplne plný dopravy. „Taxíky, autá, bicykle, mopedy, elektrické skútre, pohotovostné vozidlá či nákladné autá na smeti, to všetko bojuje o miesto na vždy preplnených cestách. A predsa Emily a jej priatelia strávia hodiny sedením na vonkajších terasách kaviarní bez toho, aby ich niekedy ovplyvnil hluk alebo znečistenie ovzdušia.“
Kde sú všetci Parížania?
Okrem toho je Emilin Paríž až strašidelne prázdny. A tí, ktorí chodia po jeho uliciach, sú takmer všetci mladí a príťažliví. To nám dáva nebezpečne nereálne očakávania od mesta. „Parížsky syndróm“, šok, ktorý zažijú turisti, keď Paríž nesplní očakávania, je zodpovedný za približne 50 epizód závažných duševných chorôb ročne.
„Skutočný Paríž je rušná metropola, ktorej chodníky sú vždy preplnené ľuďmi každého veku, rasy a ekonomického postavenia. Podobne ako ostatné európske hlavné mestá, aj Paríž zaznamenal za posledných niekoľko desaťročí obrovský nárast bezdomovectva. Celé časti mesta v blízkosti obchvatu a pod mostami sa zmenili na provizórne utečenecké tábory.“
Zakrývanie reality
Táto drsná sociálna a ekonomická realita je vyčistená z Emiliho Paríža spolu s odpadkovými košmi, policajnými sirénami a stavbami, ktoré sa v tomto meste vždy množia. Vidieť to napríklad pri ikonickej katedrále Notre-Dame.
Tá je od roku 2019, kedy ju zničil požiar, zahalená lešením. Aj napriek tomu sa katedrála na niekoľkých záberoch javí úplne nedotknutá.
„Určitú útechu môže priniesť skutočnosť, že postavy seriálu si osviežujúco uvedomujú, že žijú vo fiktívnom Paríži. Často uznávajú, že život v Paríži je sen a svoj život prirovnávajú k filmu s hollywoodskym (a nie „francúzskym“) koncom“, dodáva Thompson.
Zostáva dúfať, že si to uvedomujú aj samotní diváci. Ak nie, zrejme nás v budúcnosti čaká omnoho viac prípadov „parížskeho syndrómu“.
