Keď si len trochu zaspomínaš, určite si ho vybavíš. Pretože postava policajta Johna McClanea, ktorého ikonicky stvárnil Bruce Willis, ho takmer neodkladá. Z bieleho tielka sa postupom deja stane potrhaná, prepotená, značne zamazaná a krvou postriekaná handra.
Je to vlastne úplná blbosť, povieš si. Ale tento dočista obyčajný nátelník svojim pokračujúcim ničením postupne ilustruje trápenia hlavného hrdinu. Dodáva príbehu na autenticite, píše Radomír Dohnal z portálu iDnes.
Ako ničiť tielko
Zastarávanie onej kostýmovej rekvizity skvele dokresľuje každú scénu. Nátelník sa prepisuje do každého záberu. Škvrny, rozstrapkanie vlákien, strek krvi a mastné fľaky na ňom sú len trochu inou formou scenára celého filmu, vpísaného do textilu. Nevznikli náhodou. Hoci bolo natáčanie rozložené do 128 dní, postupne popisujú príbeh jednej veľmi akčnej noci.
Onoho riadeného zastarávania Willisovho tielka (rovnako ako ostatných kostýmov) sa ujali agers, špecialisti z brandže filmových trikov. Zatiaľ čo ťažisko klasickej kostýmovej práce obvykle spočíva vo voľbe a výprave typického ustrojenia, títo profesionáli sa tu starali o to, aby odevy nepôsobili pri nakrúcaní rušivo svojou zrejmou novosťou.
Aby boli, pokiaľ to scenár žiada, náležite potrhané, obnosené. Alebo s dierami po guľkách. Nátelník Johna McClanea je majstrovským kúskom z dielní agers. Od tej doby však ich profesia priznala neuveriteľný rozvoj. Stala sa mágiou.
Priestrely, krv a sliz
Čím sa odevy najčastejšie „vylepšujú“? K repertoáru nástrojov patria drôtené kefy, hrubé pilníky, ručné česačky vlny, žiletky, steakové nože a rezačky kobercov. Poškodenie kožených súčastí a motorkárskych búnd ide ťažko, tam sa pracuje aj so strúhadlom.
Skutočnou výzvou sú škvrny od krvi. Zasiahnutá látka totiž musí zodpovedať veku škvrny. Pokiaľ nahliadneme do tajnej kuchárky receptov agers, dočítame sa, že o niečo svetlejší a lesklejší odtieň krvi, ktorý je označený kódom #68190c, sa používa na znázornenie čerstvej krvi, a potom sa mení na tmavo červenú, označenú kódom #2c1f19.
Od agers sa očakáva, že pre každú krvou postriekanú postavu vo filme budú mať celú sériu totožných odevov so zhodne štruktúrovanými škvrnami, ktoré budú farebne starnúť. Samostatnou kategóriou sú známky rozkladu a starnutia na kostýmoch, ktoré vo filmoch nosia mŕtvi.
Nejde len o špinu, zeminu a prach, známky poranenia, ale o napodobnenie celej štruktúry rozpadu odevu. Musí zodpovedať tomu, čo telo v handrách prežilo. V takýchto prípadoch musia škvrny vizuálne korešpondovať s plesňami či únikom telesných tekutín. A zo šatstva musia byť viditeľné aj rozkladné procesy, nadúvanie, hniloba.
Pozor na blato
Zásadné komplikácie vznikajú pri práci so šatstvom postriekaným bahnom a blatom. To sa totiž správa dosť nepredvídateľne a na filmovom plátne nepôsobí dostatočne realisticky. Škvrny od nich sa preto napodobňujú farbami, púdrami a farebnými práškami. Ich presné zloženie si agers nechávajú pre seba.
Ilustratívnou ukážkou ich kumštu sú diery po guľkách. Otvory, ktoré produkujú malé riadené výbuchy kapsúl, ktoré sú súčasťou práce filmových pyrotechnikov, totiž skutočné priestrely v ničom nepripomínajú. Skutočný priestrel oblečenia je podobný skôr spálenine od cigarety, hovoria agers.
Lenže tými sa pri svojich úpravách neriadia. Nie vždy hrá prím realistickosť. Priestrely na odevoch špecialisti dofarbujú, robia im začernené okraje. Nič také pri skutočnom priestrele šatstva nenájdeš, povýstrelové splodiny sú typické len pre rany z tesnej blízkosti. Diváci ich však vidieť chcú.
A čo superhrdinovia?
Čerešničkou na torte – a najnáročnejšou prácou vôbec – sú kostýmy superhrdinov. Na rozdiel od sériovo vyrábaného šatstva sú totiž veľmi nákladnými zákazkovými kúskami. Majstri riadeného zastarávania ich nemajú k dispozícii neobmedzené množstvo.
Často potom musia na jednom kostýme simulovať najrôznejšie typy poškodenia bez toho, aby ho skutočne narušili. Komiksoví hrdinovia sa čo chvíľu ponárajú do plameňov, prechádzajú paľbou z ručných zbraní i explóziami a do ich kostýmov sa to viditeľne prepisuje. Ale len dočasne.
Kreatívne riešenia totiž zahŕňajú najrôznejšie prílepky, plastické a gélové náplasti alebo kúsky deformovaného latexu, ktoré sa ku kostýmu pripevňujú. Charakter poškodenia pritom musí zodpovedať situácii, popáleninám, tržným ranám alebo zásahu šrapnelu.
Filmári sa dnes čoraz častejšie spoliehajú na počítačom generované efekty, či už ide o scénické zábery alebo umelo dodávané prvky. Epické bojové scény, dramatické premeny počasia alebo mestá stratené v džungli jednoducho vykreslí softvér počítača. Herci natáčajú pred zeleným plátnom v štúdiu, ku ktorému je pozadie dodatočne pridané.
Ich kostýmy však zostávajú a musia niesť stopy deja. Prirodzene starnúci odev sa tak vlastne postupne stáva tou najhmatateľnejšou reálnou súčasťou modernej filmovej tvorby.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.