Nemeckí filmári natočili v Bratislave pripravovaný celovečerný film o Adolfovi Hitlerovi. Ako však informuje portál Guardian, nakrúcanie prebiehalo potajomky kvôli „odporu“ v Nemecku proti drámam, „v ktorých sa Hitler dostáva do popredia zo strachu, že sa diváci začnú stotožňovať s hlavným hrdinom“, tvrdí historický poradca filmu, ktorý ešte nemá trailer ani dátum premiéry.
Financovanie projektu s názvom Führer und Verführer (Vodca a zvodca) z verejných zdrojov bolo v Nemecku zamietnuté. Aj preto sa filmári vybrali do nášho hlavného mesta. V snahe o presnosť bol za historického poradcu vymenovaný Thomas Weber, profesor histórie na univerzite v Aberdeene a medzinárodne uznávaný akademik.
Dokumenty ďalej reprodukujú Goebbelsovu propagandu
Tne si je vedomý pochopiteľných obáv z humanizácie demagógov zodpovedných za jednu z najtemnejších kapitol ľudských dejín. „Z tohto dôvodu neexistujú takmer žiadne filmy o Goebbelsovi, Hitlerovi a iných demagógoch, v ktorých by neboli obsadení ako komické figúrky, alebo by len vystupovali ako vedľajšie postavy.“
Dráma Pád tretej ríše z roku 2004 sa zamerala iba na „krátky záber“ Hitlerovho života – jeho posledných dní. „Ak chceme zmariť demagógov našej doby, filmová a televízna produkcia sa musí vzdať dlhotrvajúcej, hoci úplne pochopiteľnej neochoty obrátiť pozornosť na Hitlera, Mussoliniho, Goebbelsa a Stalina. Môžeme strhnúť masky a vidieť ich takých, akí naozaj boli a ako mohli uspieť, len ak ich umiestnime do centra pozornosti filmu,” myslí si Weber.
Tvrdí napríklad, že fotografie a filmové zábery používané vo väčšine dokumentárnych filmov o Tretej ríši majú tendenciu používať propagandistický materiál vyrobený nacistami, a preto nevedomky reprodukujú Goebbelsovu propagandu.
Príbeh dvoch mužov
Nový film sa zameriava na informačnú vojnu, v ktorej Goebbels, pravdepodobne najväčší manipulátor más v histórii a otec falošných správ, vytvoril strhujúce obrazy davov mávajúcich vlajkami a antisemitské filmy, ktoré pripravovali ľudí na masové vraždenie Židov.
Vo filme, ktorý bude uvedený do kín budúci rok, si zahrá Fritz Karl Hitlera a Robert Stadlober Goebbelsa. Režíruje ho Joachim Lang, ktorý povedal: „Film ukazuje páchateľov ako ľudské bytosti so všetkými atribútmi zla. Iba fiktívna forma umožňuje blízkosť postáv a ich klamlivú skazenosť.“
„Ak sú takíto zločinci vo filme zobrazovaní výlučne ako jednorozmerné marginálne postavy alebo dokonca ako kričiaci šašovia, nemôžeme im ani ich skutkom porozumieť. Ani pre súčasnosť si nemôžeme vziať žiadne ponaučenie,“ dodal.
Film zavedie diváka do zákulisia, vďaka čomu je ostražitejší voči sile obrazov a manipulačných stratégií, keď sleduje Goebbelsa, ako vytvára svoje podvody a skresľovanie reality pri koncipovaní a nacvičovaní prejavov. Lang hovoril o dôraze filmu na presnosť: „Dialóg takmer výlučne obsahuje overiteľné presné citácie zo širokej škály zdrojov.“
Výpovede skutočných preživších
Dráma je o to silnejšia, že sa v nej prelínajú beletrizované scény hlavných protagonistov a ich nacistických poskokov s archívnymi zábermi a výpoveďami skutočných preživších holokaustu. Patrí medzi ne Margot Friedlanderová (101), ktorej rodičia a brat boli zavraždení v tábore smrti v Osvienčime.
Lang povedal: „To, čo hovoria obete, je hrozná realita a zároveň prísne varovanie. Prežili a poskytujú nám svedectvo, že majú posledné slovo.“ Na testovacích premietaniach boli preživší údajne hlboko zasiahnutí. Jedna z nich niekoľko minút mlčala, než objala režiséra a povedala mu, že by si želala, aby bol takýto film natočený pred desiatimi alebo 20 rokmi, aby sa zastavil vzostup radikálnych pravicovo-populistických skupín.
Lang povedal, že skúmanie minulosti je o to dôležitejšie, keď sú vo vláde krajne pravicové strany, keď pribúda antisemitských násilností a keď sa zločiny Tretej ríše bagatelizujú v čoraz väčšej miere: „Pre mňa platí veta preživšieho Osvienčimu Prima Leviho, ktorou sa náš film začína a končí: Stalo sa to, takže sa to môže stať znova. To je jadro toho, čo musíme povedať.”