Marvel svojim verným fanúšikom naservíroval nielen posledný tohtoročný blockbuster, ale zároveň aj posledný film štvrtej fázy svojho prepojeného filmového a seriálového univerza (Marvel Cinematic Universe - MCU). Tá sa začala sólovkou Black Widow a postupne nastavuje príbeh multiverza a Kanga čoby hlavného záporáka.
Končí sa pokračovaním Black Panthera s podtitulom Wakanda Forever (Navždy Wakanda). Tvorcovia mali pred sebou nezávideniahodnú situáciu, kedy museli príbeh rozvíjať bez hlavného hrdinu. Chadwick Boseman, kráľ T‘Challa a Black Panther, totiž pred dvomi rokmi zomrel na rakovinu hrubého čreva.
Show must go on
Príbeh musel pokračovať, no preobsadenie podľa tvorcov neprichádzalo do úvahy. Aj keď to nebola jednoduchá úloha, musíme povedať, že Wakanda Forever je nielen dôstojnou rozlúčkou s hercom, ale aj skvelým návratom do sveta hypermodernej africkej krajiny, ktorý spolu s vynikajúcim záporákom prináša jeden z najlepších filmov, aké kedy Marvel vytvoril.
Ak máme opísať dej bez spoilerov, tak na úvod filmu sa len veľmi stručne dozvedáme, že kráľ T‘Challa zomrel na bližšie nešpecifikovanú chorobu. Národ smúti za svojim hrdinom, pričom najhoršie to zvláda jeho sestra Shuri, ktorá cíti zodpovednosť za jeho život.
Medzitým však svetové veľmoci netrpezlivo čakajú na splnenie sľubu z konca prvého filmu - odhalenie technológie Wakandy a vibránia pre všetkých. Počas trúchlenia sa kráľovnej Ramonde a Shuri z vody zjavuje antihrdina Namor, kráľ podmorského sveta Talokan, ktorý dáva Wakanďanom dve možnosti. Buď sa proti nemu pridajú v boji proti krajinám, ktoré chcú získať vibránium, alebo zničí Wakandu a vydá sa do boja sám.
Skvelý mix
Musíme povedať, že režisér Ryan Coogler sa s úlohou rozprávanie príbehu o strate hlavného hrdinu popasoval najlepšie, ako sa dalo. Samozrejme, Boseman vo filme citeľne chýba, no MCU je príliš veľká mašinéria na to, aby sa zastavili kvôli smrti jedného herca.
Wakanda je vizuálne dychberúca, efekty sú na omnoho vyššej úrovni ako v prípadne jednotky (spomeňme si na digi-bitku na jej konci), kamera bezproblémová a hudba Ludwiga Göranssona (Tenet, Creed, Mandalorian) dokonale zvýrazňuje všetky emócie, ktoré vo filme uvidíš. A že ich je vo filme skutočne mnoho. Každý sa s odchodom T‘Challu vyrovnáva po svojom a musí si prejsť všetkými fázami smútku.
Antihrdina ako má byť
Príbeh samozrejme stojí a padá na Letitie Wright, ktorej však chýba charizma Chadwicka Bosemana. S tým sa však budeme musieť zmieriť. Na druhú stranu si pre seba scény kradne Tenoch Huerta čoby Namor. Po veľmi dlhom čase sme totiž konečne dostali pravého antihrdinu so všetkým, čo k tomu patrí. Jeho motivácie sú úplne logické a stotožníš sa s nimi aj ty.
Nakrúcanie si však určite musel užívať Winston Duke, ktorý asi najčastejšie pôsobí ako humorný element. Postava Riri Williams je správe drzá, obľúbiť si ju však za tých pár scén človek príliš nestíha.
Za pozornosť stojí aj celý vizuál podmorského sveta, kde porovnávanie s Aquamanom nemá absolútne žiadny zmysel. Talokan je tak dokonale realistický, tmavý a hýriaci morským životom, je verzia od DC vedľa neho vyzerá tak rozprávkovo farebne ako Malá morská víla.
Dlhý a pomalý rozbeh
A prečo si vlastne myslíme, že ťa film nebude baviť? Nuž, nejde o úplne typickú komiksovku. Je skúpa na akciu, no keď už na ňu dôjde, stojí za to. 161 minút je poriadne dlhá stopáž, ktorá mne osobne nevadila, no typického popcornového diváka môže hodinový rozbeh prinútiť častejšie sa pozerať na hodinky a myšlienkami utekať niekam inam. A pritom by som film vôbec neskracoval, len by som skrátil prázdnejšie pasáže a zvýraznil tie dôležitejšie.
Pokračovanie Black Panthera je dospelým filmom s citlivými témami, ktorý v mnohých ohľadoch ani nepripomína komiksový film. Ryan Coogler však otvára príliš veľké množstvo tém, ktoré vo výsledku filmu trošku lámu chrbát. Stále však ide o jeden z najlepších projektov, ktoré nám Marvel ponúkol a ty by si rozhodne nemal chýbať v kine pri najbližších projekciách.
