Ľuboš nie je ako my. Našťastie. O niečom vie všetko a o všetkom niečo. Má prehľad, vlastný názor a čo je základ - neverí médiám, ktorým ide iba o zisk a nikdy nenapíšu pravdu. Ľuboš je človek, ktorého už pravdepodobne každý z nás stretol v nejakej internetovej diskusii.
Je presvedčený, že si ako jeden z mála zachoval „zdravý” rozum a aj preto musí znášať údel človeka, ktorý odhalil všetky utajované skutočnosti okolo nás. Najmä o takzvanej pandémii, pomocou ktorej nás chcú ovládnuť elity. Býva u sestry a je nezamestnaný.
Konšpirátori a korona
Preto má dostatok času, aby o sebe nakrútil strhujúci dokument, ktorý pomôže ľudstvo opäť doviesť k slobode a vymaniť z pút covidotroctva. Nový mokument (hraný dokument) OUCA - (NE)SKUTOčNí PRíBECH režiséra Petra Pavlíka ukazuje mesiac zo života človeka z Rimavskej Soboty, ktorý verí všemožným konšpiráciám, za ktoré je doslova ochotný položiť život.
„V našom prvom filme (dokumentárny film 7829 km od Wu-chanu o prvých 365 dňoch pandémie z pohľadu Rimavskej Soboty, pozn.) sme sa tejto témy trochu dotkli. No so spoluatorkou Katarínou Smacznou sme mali pocit, že si zaslúži rozobrať trochu viac. Hlavne v tejto dobe. Hoaxy sa šíria čím ďalej, tým viac a Slovensko má v tejto disciplíne bohužiaľ veľké úspechy. Cítili sme potrebu nastaviť zrkadlo,” vysvetľuje pre Brainee Pavlík, prečo sa rozhodol projekt natočiť.
Príbeh sa odohráva počas mesiaca december a tvorcovia zvolili amatérsky look celého filmu, počas ktorého hlavná postava Ľuboš chŕli jednu konšpiráciu za druhou. Najsmutnejšie na tom je, že ani jedna z nich nie je vymyslená Pavlíkom, ale vychádza z internetových diskusií slovenských konšpirátorov.
Poctivá, no bolestivá príprava
Pre potreby mokumentu si Pavlík vytvoril nový profil na sociálnej sieti Facebook, kde sledoval celú dezinfoscénu. To, čo v skupinách dezolátov a konšpirátorov našiel, ho poriadne prekvapilo. „A bohužiaľ nie práve príjemne. Toľko nenávisti, hlúpostí a bizarností pokope asi nikde inde človek nenájde. Bol to veľmi smutný pohľad, kam to naša spoločnosť dotiahla.”
Režisér skvele zhmotnil to najhoršie z facebookových diskusií v hlave jedného človeka. Aj keď jeho optiku sveta narúšajú názory sestry, netere, kamarátov, policajtov či odborníkov priamo z nemocnice, on neohrozene kráča skalopevne presvedčený o svojej pravde. Radšej si zoženie umelú ruku, ako by sa mal dať očkovať „tým svinstvom s nanočipmi”, ako by mal prijať realitu.
Celá dezinformačná scéna mala nakoniec dopad aj na Pavlíka, ktorý sa okrem iného postaral aj o scenár a strih. „Chcelo to mať veľký pud sebazáchovy a disciplíny, aby som tomu neprepadol. Možno to znie divne, no aj keď má človek správne nastavený kompas, dokáže ho to zomlieť. Šialenosti v tak veľkej dávke sú silno toxické a verím, že pre istú časť populácie aj veľmi lákavé. Žijeme divnú dobu,” spomína na obdobie nakrúcania Ouce počas najtvrdšieho lockdownu.
Viac pochopenia
To prebiehalo tak, že po nacítení komentárov v rôznych diskusiách sa kamera postavila do rohu miestnosti a Pavlík interagoval s okolím ako Ľuboš bez vopred dohodnutého scenára. O to väčšiu pochvalu si zaslúžia Katarína Smaczna (Ľubošova sestra Kamila), ktorá v mokumente stojí ako jasné svetlo racionálnosti, a jej dcéra Klára Smaczna, ktorá vzhľadom na nízky vek bravúrne prebrala úlohu dospievajúceho človeka, ktorý stojí v strede celého diania a snaží sa nájsť správny smer.
Aj napriek život ohrozujúcim dezinformáciám má teraz Pavlík pre konšpirátorov viac pochopenia. „Z jednej strany áno, pretože je ľahké tomu prepadnúť. No na druhej strane som už nad nimi definitívne zlomil palicu. Každý z nich si môže vstúpiť do svedomia a zistiť akým bludom verí. Dúfame, že keď sa im nastaví zrkadlo, je šanca, že to s nimi pohne. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že presviedčanie padá na úrodnú pôdu v minime prípadov. Pokiaľ sa oni neuvedomia, niet im pomoci.”
Musíme sa pozrieť sami do seba
Mokument má príjemnú dĺžku 79 minút, počas ktorých sa nielen zamyslíš nad tým, ako žijú a čomu veria slovenskí konšpirátori a dezinfo scéna, ale zároveň sa aj schuti zasmeješ. Koniec koncov, nebáť sa zasmiať divákom prizvukovali aj tvorcovia na bratislavskej premiére pred pár dňami. Pri sledovaní sa budeš hnevať, baviť, mať chuť kričať, plakať aj cítiť beznádej, ktorá sa umocní trpkým príbehovým oblúkom na záver filmu.
OUCA - (NE)SKUTOčNí PRíBECH je projekt, ktorý sa oplatí vidieť. Amatérska kamera, dobrý strih, skvelý námet a presvedčivé herecké výkony totiž spolu veľmi dobre fungujú a nastavujú zrkadlo každému, kto má potrebu o sebe hovoriť, že nie je „ouca”. Asi najlepšie to vystihuje citát z filmu: „Máš tam chybu.” „Kde?” „Všade.”
A čo by si mal podľa režiséra divák odniesť z filmu po jeho dopozeraní? „Myšlienka filmu je zhrnutá v prvej scéne, ktorú tu kvôli vulgaritám nebudem citovať. Ale vážne, dúfam, že náš projekt sa dostane k ľuďom, ktorými vie pohnúť. Musíme sa pozrieť sami do seba,” dodáva pre Brainee Peter Pavlík.