Veľkolepé finále štvrtej série Stranger Things je za nami. Ako teda dopadlo vyvrcholenie jedného z najočakávanejších seriálov roka? V prvom rade treba povedať, že táto séria bola drahšia, veľkolepejšia, rozťahanejšia a v neposlednom rade omnoho hororovejšia.
Finále
Tým, že sa každá z dvoch posledných epizód stala svojou dĺžkou celovečerným filmom, akoby bratia Dufferovci chceli naznačiť „toto nie je televízna šou, ale epický a poriadne dlhý film“, píše web Variety.
Retro vizuál a hudba, hororové pochmúrno a dokonalý kasting hrali prim aj v predošlých sériách, avšak v tejto pravdepodobne dosiahli svoje maximum.
Najmä herci, ktorí z partičky detí vyrástli na skupinu tínedžerov sa svojich úloh zhostili vskutku kvalitne, a tvorcovia z nich vo finále dokázali dostať niekoľko naozaj emotívnych momentov.
Kde všade sme boli? V Hawkins, Indiane, v roku 1986, čakajúc na gang odvážnych tínedžerov, aby sa postavili Vecne, hrôzostrašnej bytosti, ktorá sa potuluje v zatuchnutej dimenzii pod mestom. Eleven (Millie Bobby Brown) odomkla spomienky z detstva stráveného v zabezpečenom zariadení pre deti so zvláštnymi schopnosťami, pričom odhalila, že otvorila interdimenzionálny portál, keď sa postavila One, spoluväzňovi, čím ho zmenila na pomstychtivú Vecnu.
Skupina dospelých medzitým uviazla v špinavom väzení Sovietskeho zväzu a bojuje s tvorom, ktorý zostal z predchádzajúcej sezóny.
A ako to všetko dopadlo? Bratia Dufferovci hneď na začiatku rozbili zopár vecí, na ktoré nás predtým pripravili. Nie je núdza ani o osudové či dojímavé momenty, ktoré sa dokážu vryť hlboko pod kožu diváka.
Finále však prinieslo viacero úmrtí, ktoré mnohých fanúšikov nepotešia. Každopádne toľko akcie a dychberúcich súbojov, sme v seriáli predtým určite nevideli. Plus ak máš rád knihy sci-fi legendy H. P. Lovecrafta, prídeš si na absolútnom konci na svoje.
Vo finále je Stranger Things všetkým možným, píše britský The Guardian. Poctou osemdesiatkovým hororom, thrillerom o studenej vojne, hackerskou či fantasy peckou, ale aj odkazom na filmy o dospievajúcich ako napríklad Stand By Me.
Tvorcovia prostredníctvom seriálu medzi riadkami hovoria že je v poriadku byť iný – byť plachý a nahnevaný, alebo nerd hrajúci Dungeons and Dragons, alebo skrytý gay, či nepochopený metalista – pretože tvoje malé mesto môže byť tým najdôležitejším miestom na svete a možno nie si iný, ale výnimočný.
