Boj so Satanom
Na konci 20. storočia nechal pápež Ján Pavol II. znovu zaviesť starodávny obrad exorcizmu v rímskokatolíckej cirkvi. V Poľsku sa stal exorcizmus čoskoro populárnym. Poľský dokument z roku 2015, ktorý si môžeš pozrieť napríklad na HBO GO, skúma prečo je to tak.
Vo filme vystupuje niekoľko mladých poľských žien, ktoré veria, že sú „posadnuté," a podstúpia tento kontroverzný rituál. Film, ktorý je sondou do sveta exorcistov, nám predstavuje otca Radóna, katolíckeho kňaza a vedca, ktorý sa rozhodol tento obrad bližšie preskúmať. Naozaj exorcizmus obetiam pomáha? Alebo je to duchovný nástroj na utláčanie neliečených psychicky chorých ľudí či osôb, ktoré sa napríklad nevedia zmieriť so svojou sexuálnou orientáciou?
Kresťanský fundamentalizmus
Na otázku, či rituál exorcizmu naozaj pomáha alebo naopak zhoršuje stav „posadnutého“ si musíš, po pozretí filmu odpovedať sám. Faktom však je, že film viac ako exorcizmus samotný, ukazuje čo sa stane, ak spoločnosť ustúpi od zdravého rozumu a prenechá riešenie problémov na náboženských fundamentalistov.
V dokumente vidíme viacero ľudí, ktorí skôr ako exorcistu potrebujú psychológa či psychiatra. Jednou z nich je veriaca žena v zrelom veku, ktorá svoju homosexuálnu orientáciu považuje za posadnutie diablom. Znova a znova vyhľadáva exorcistu, ktorý na nej praktizuje rôzne obrady, avšak bez úspechu. Pred očami sa nám vynára bizarný, no smutný obraz.
Ďalšou je mladé dievča, ktoré očividne trpí psychickou poruchou, avšak jej rodina sa rozhodla riešiť jej problémy duchovnou cestou. Namiesto psychoterapie a psychofarmák sa jej dostáva vyháňania zlých síl. Dievča je v slepej uličke, pretože v silno kresťanskom Poľsku to považujú za úplne relevantný spôsob liečby.
Minúty ubiehajú a my sa pozeráme na ďalších nešťastných a zúfalých ľudí, ktorí sa pokúšajú riešiť svoje problémy cestou exorcizmu. Naozaj bizarným, až humorným dojmom pôsobí scéna, kde sa pokúšajú vyhnať démona z gamblera, ktorý prepadol hracím automatom.
Miestami to vyzerá, že v Poľsku, ak ti trebárs bude liezť na nervy tvoja priateľka, obligátnym riešením bude volať exorcistu. V závere filmu divák očakáva nejaké vedecké vyjadrenie. To nakoniec predsa len príde, avšak vystúpi psychiatrička Dominika Skrok-Wolska, ktorá uvádza, že zvykne spolupracovať s exorcistom a pripúšťa, že homosexualita je vtelenie satana. Všetko je nám jasné.
Neviem, aké mal s týmto dokumentom zámery jeho režisér Konrad Szolajski, ale myslím, že namiesto filmu s mysterióznou atmosférou sa mu podarilo natočiť desivú víziu spoločnosti, kde sa ľudia neopierajú o vedu a fakty, ale o starobylú nepodloženú metódu a bigotné presvedčenia. Trpia pritom ľudia, mnoho nevinných ľudí a to vôbec nie je v poriadku.
Film však určite stojí za pozornosť.
