Zatiaľ čo v stratosfére teplota vyskočila o desiatky stupňov, my na zemskom povrchu sa musíme pýtať: vráti sa ešte tuhá zima, alebo nás čaká jarné prebudenie?
V titulkoch správ tejto zimy sa opäť často skloňuje kolaps polárneho víru, informuje portál iDnes. Hoci to znie ako scenár z katastrofického filmu, veda pre tento jav používa presnejší termín: náhle stratosférické oteplenie (SSW). Práve teraz, vo výške približne 30 kilometrov nad Arktídou, sa stabilný systém vetrov doslova obracia naruby.
K náhlemu stratosférickému otepleniu a následnému „kolapsu“ víru dochádza v priemere šesťkrát za desaťročie. Môžeme si ho pamätať napríklad z rokov 2018 alebo 2021. Ide o tému, ktorá sa vracia takmer každú druhú či tretiu zimu.
Čo sa deje nad našimi hlavami?
Pre pochopenie toho, čo sa deje, musíme atmosféru vnímať ako poschodový dom. Polárny vír (vortex) má totiž dve úrovne. Tá spodná, v troposfére, ovplyvňuje naše každodenné počasie. Tá horná, stratosférická, funguje ako obrovský rotujúci prstenec vetrov, ktorý v zime izoluje ľadový vzduch nad pólom.
Keď je tento prstenec silný, mráz je uzamknutý na severe. Ak však dôjde k jeho narušeniu, alebo dokonca k rozštiepeniu, hranica sa rozpadne. Ľadový vzduch sa potom začne nekontrolovane šíriť smerom na juh, do Európy alebo Ameriky. A práve to sa podľa monitoringu organizácií WMO a NOAA deje práve teraz.
„Nie je prekvapením, že extrémne počasie sa v každoročnej správe Svetového ekonomického fóra o globálnych rizikách neustále objavuje ako jedno z hlavných rizík. Počet ľudí postihnutých katastrofami súvisiacimi s počasím a klímou rok čo rok rastie a ničivé dôsledky tejto situácie sú v januári viditeľné zo dňa na deň. To nás vedie k rozšíreniu a urýchleniu iniciatívy Včasné varovanie pre všetkých, pretože v krajinách s dobrým pokrytím systémami včasného varovania je počet úmrtí súvisiacich s katastrofami šesťkrát nižší,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo.
Kedy meteorológovia hovoria o „skutočnom“ kolapse?
V meteorológii sa termín kolaps nepoužíva len tak. Experti sledujú zonálne vetry vo výške s tlakovou hladinou 10 hPa, čo zodpovedá približne 30 kilometrom nad morom. Ak sa tieto západné vetry zastavia a zmenia smer na východný, hovoríme o hlavnom stratosférickom oteplení, teda major SSW.
Tohtoročná udalosť je nielen skorá, ale aj mimoriadne silná. Dáta ukazujú výrazné oslabenie jadra víru a jeho posun mimo obvyklej polohy. Vo februári 2026 zaznamenali monitorovacie stanice CPC (Climate Prediction Center) prudký nárast teplôt v stratosfére. Počas niekoľkých dní sa tu oteplilo o desiatky stupňov Celzia, čo predstavuje pre stabilitu víru kritický zásah.
Príde arktický vpád aj k nám?
Dôležité je vedieť, že to, čo sa stane v stratosfére, nepocítime okamžite. Atmosféra sa správa ako bomba s časovanou rozbuškou. Zmeny sa k zemskému povrchu zvyčajne prenášajú s odstupom 10 až 20 dní.
Rozpad víru neznamená istotu mrazov, no výrazne zvyšuje šancu na takzvané blokujúce situácie. Ak sa tento scenár naplní, otvorí sa cesta pre arktické vpády. Zatiaľ čo USA už teraz bičuje cyklón Hernando, Európa si na verdikt polárneho víru ešte niekoľko týždňov počká.
Náhoda alebo dôsledok klímy? Vedci sa sporia
Vedci sa stále sporia o tom, do akej miery za kolapsy víru môže klimatická zmena. Skleníkové plyny síce stratosféru ochladzujú, no zároveň dochádza k prudkému oteplovaniu Arktídy pri zemskom povrchu. Tento výrazný teplotný rozdiel narúša stabilitu atmosféry. Výsledkom je, že polárny vír je oveľa náchylnejší na rozvlnenie a častejšie kolapsy.
Isté je zatiaľ jedno: atmosféra nad severnou pologuľou vstúpila do extrémne nestabilnej fázy. Či sa mrazy skutočne vrátia aj k nám, rozhodne vývoj tlaku vzduchu v nasledujúcich dvoch týždňoch.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
