Najväčší ostrov sveta nie je len symbolom klimatických zmien, ale aj potenciálnym kľúčom k energetickej budúcnosti. Ukryté zásoby lítia, vzácnych zemín, kovov, ropy a plynu z neho robia tichého hráča, o ktorého sa začína zaujímať celý svet, informuje portál ScienceAlert.
Iba menšia časť Grónska je bez ľadu. Zvyšok ostrova je zahalený masívnou ľadovou prikrývkou, pod ktorou sa podľa vedcov môžu nachádzať doposiaľ nepreskúmané ložiská nerastných surovín v obrovskom rozsahu.
Niektoré z týchto zásob (najmä vzácne zeminy) by mohli patriť medzi najväčšie na svete. Ide o materiály nevyhnutné pre výrobu batérií, elektromotorov či technológií, ktoré stoja za prechodom na zelenú energiu. V podstate bez nich si budúcnosť bez fosílnych palív môžeme len ťažko predstaviť, píše Chatham House.
Krajina s dramatickou minulosťou
Grónsko je geologickou kronikou Zeme. Počas miliárd rokov zažilo vrásnenie pohorí, rozťahovanie zemskej kôry aj sopečnú činnosť, teda presne takú kombináciu, ktorá je z hľadiska vzniku nerastných surovín mimoriadne vzácna.
Práve vďaka týmto procesom tu vznikli ložiská zlata, drahokamov, grafitu či kovov, ktoré sú dnes nevyhnutné pre moderné technológie. Grafit napríklad zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe lítiových batérií, no v Grónsku je zatiaľ len málo preskúmaný.
Najväčší paradox Grónska spočíva v tom, že klimatická zmena, ktorá odhaľuje nové územia a zdroje, zároveň ohrozuje samotnú krajinu. Od 90. rokov sa tu roztopila ľadová plocha porovnateľná s veľkosťou menšieho európskeho štátu, a tento proces sa zrýchľuje.
Vďaka moderným technológiám dnes výskumníci dokážu „vidieť“ pod ľad a odhaliť, čo sa nachádza až niekoľko kilometrov pod povrchom. No hoci je prieskum čoraz presnejší, otázka udržateľnej ťažby zostáva otvorená.
Dilema budúcnosti
Grónsko stojí pred veľmi zásadnou otázkou: má otvoriť dvere ťažbe a pomôcť svetu s prechodom na čistú energiu, a to aj za cenu zásahov do svojej jedinečnej prírody?
Ťažba by mohla priniesť ekonomické príležitosti a strategický význam, no zároveň by urýchlila environmentálne zmeny a ohrozila miestne komunity aj krehké ekosystémy.
Zatiaľ sú všetky ťažobné aktivity prísne regulované, no rastúci záujem veľmocí naznačuje, že tlak na uvoľnenie pravidiel bude silnieť.
Grónsko už dávno nie je len vzdialeným kusom ľadu na mape. Stáva sa tiež symbolom budúcnosti, v ktorej sa klimatická kríza stretáva s technologickým pokrokom a otázkou zodpovednosti. To, ako a bude narábať s jeho nesmiernym bohatstvom, môže ovplyvniť nielen jeho vlastný osud, ale aj smer, ktorým sa vydá celý svet.