💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Astronómovia objavili planétu zdeformovanú gravitáciou pulzaru.
- Je natiahnutá do tvaru citróna či lopty amerického futbalu.
- Má atmosféru plnú uhlíka a hélia, akú sme ešte nevideli.
- Vedci pripúšťajú, že môže ísť o úplne nový typ vesmírneho objektu.
Keď ti vesmírny teleskop Jamesa Webba dá citróny, neurobíš limonádu. Objavíš ale jednu z najčudnejších planét, aké sme kedy videli. Astronómovia totiž narazili na exoplanétu, ktorá vyzerá, akoby ju niekto naťahoval v grafickom editore bez toho, aby stlačil „undo“, píše portál Futurism.
Objekt s označením PSR J2322-2650b má približne hmotnosť Jupitera, no obieha svoju hviezdu extrémne blízko, len asi 1,6 milióna kilometrov. To je približne jedno percento vzdialenosti Zeme od Slnka. Jej „rok“ preto trvá šialených 7,8 hodiny. A práve táto blízkosť má následky.
Planéta, ktorú gravitácia doslova natiahla
Hviezda, okolo ktorej planéta obieha, nie je obyčajná. Ide o pulzar - rýchlo rotujúcu neutrónovú hviezdu s extrémnou gravitáciou. Tá planétu deformuje tak silno, že namiesto gule pripomína citrón alebo loptu na americký futbal.
„Je to najviac natiahnutá planéta, pri ktorej sme túto natiahnutosť dokázali potvrdiť,“ povedal hlavný autor štúdie Michael Zhang z University of Chicago pre New York Times.
Výsledky výskumu vyšli v magazíne The Astrophysical Journal Letters a sú také nezvyčajné, že vedci zvažujú, či vôbec ide o „normálnu“ planétu.
Hviezda, ktorú nevidíš, ale cítiš
Pulzary vznikajú po explózii supernovy. Sú to extrémne husté zvyšky hviezd - masa podobná Slnku natlačená do objektu veľkého asi ako mesto. Ich gravitácia je taká silná, že lyžička materiálu z neutrónovej hviezdy by vážila bilióny kilogramov.
Pulzary navyše vysielajú úzke lúče energie, podobne ako maják. Keďže však žiaria najmä v gama žiarení, infračervené teleskopy, vrátane Jamesa Webba, ich prakticky „nevidia“. A to je pre astronómov výhra.
„Tento systém je unikátny v tom, že vidíme planétu osvetlenú jej hviezdou, ale samotnú hviezdu vôbec nevidíme,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Maya Beleznay zo Stanford University vo vyhlásení pre NASA. „Vďaka tomu získavame mimoriadne čisté spektrum a môžeme systém skúmať detailnejšie než väčšinu exoplanét.“
Atmosféra z uhlíka a diamantový dážď
Tvar však nie je jediná zvláštnosť. Povrchová teplota planéty dosahuje cez 2-tisíc stupňov Celzia, čo je asi štyrikrát viac než na Venuši, najhorúcejšej planéte našej sústavy. Atmosféra je pritom takmer úplne tvorená héliom a uhlíkom.
Takéto zloženie vedci na žiadnej inej planéte ešte nepozorovali. Uhlík sa totiž zvyčajne viaže s kyslíkom či dusíkom, tu však tieto prvky prakticky chýbajú.
S podivným zložením ide ruka v ruke aj bizarné „počasie“. Vedci predpokladajú, že atmosférou sa vznášajú oblaky uhlíkových sadzí. Hlbšie v planéte by sa tieto častice mohli meniť na úlomky pevného diamantu.
Planéta, hviezda alebo niečo medzi tým?
PSR J2322-2650b je zatiaľ záhadou. Len málo pulzarov má potvrdené planéty, a už vôbec nie také, ktoré vyzerajú ako citrón, majú grafitové oblaky a chýbajú im základné chemické prvky.
Jednou z možností je, že ide o takzvaný „black widow“ systém, kde pulzar pomaly vysáva hmotu zo svojho menšieho spoločníka. Takéto systémy však poznáme len v kombinácii pulzar - hviezda, nie pulzar - planéta.
„Stratila by 99,9 percenta svojej hmotnosti a my by sme ju zachytili úplne na konci,“ povedal spoluautor Peter Gao z Carnegie Earth and Planets Laboratory pre New York Times. Ešte lákavejšia je však iná možnosť.
„Možno sledujeme úplne nový typ objektu, ktorý zatiaľ ani nemá názov,“ naznačil Zhang. „Nevznikol ako bežná planéta, pretože jeho zloženie je úplne iné. Nevznikol ani obnažením hviezdy, lebo jadrová fyzika netvorí čistý uhlík. Je veľmi ťažké si predstaviť, ako takýto objekt vôbec vznikol.“
Kritici guľatých planét si teda môžu zapísať bod. Vesmír opäť ukázal, že pravidlá berie skôr ako odporúčania.