Je to ako pohľad do minulosti našej vlastnej slnečnej sústavy. Astronómom sa pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) podarilo vôbec prvýkrát zachytiť vodný ľad v okolí mladej hviezdy, ktorá má vlastnosti podobné Slnku. Hviezda HD 181327, vzdialená 155 svetelných rokov, je iba 23 miliónov rokov stará – a tak poskytuje vzácny pohľad na to, ako sa rodia planetárne systémy.
Špinavé snehové gule a príbehy z ďalekého vesmíru
Podľa výskumu vedcov z Univerzity Johnsa Hopkinsa sa ľad nachádza v takzvano disku z trosiek – prstenci materiálu, ktorý obklopuje mladú hviezdu. Až 20 % hmotnosti vonkajšieho prstenca tvorí vodný ľad, zmiešaný s prachom. Vedci ho nazývajú „špinavé snehové gule“, rovnaké, aké sa nachádzajú v našom Kuiperovom páse za Neptúnom.
Blízko hviezdy sa voda takmer nenachádza, buď sa odparila vplyvom silného žiarenia, alebo sa nachádza „zamknutá“ v horninách a planetárnych zárodkoch. Tento vzor rozloženia vody mimoriadne pripomína rozvrstvenie v našej vlastnej slnečnej sústave.
Ľad ako stavebný materiál pre planéty
Podľa tímu vedcov zo Space Telescope Science Institute ide o kľúčový dôkaz, že ľad hrá zásadnú úlohu pri formovaní planét a pri prenose vody na ich povrch. Práve podobné ľadové telesá mohli pred miliardami rokov doručiť vodu aj na Zem.
„Webb nám umožnil urobiť pozorovania, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi úplne nemožné. V týchto údajoch vidíme paralely so známymi objektmi Kuiperovho pásu, ktoré obiehajú naše Slnko,“ uviedla astronómka Christine Chenová, spoluautorka štúdie.
Mladý systém plný kolízií
HD 181327 je veľmi aktívna hviezdna sústava. Jej disk je plný kolízií – ľadové telesá sa neustále zrážajú a uvoľňujú drobné častice, ktoré teleskop dokáže zachytiť. Vďaka tejto „kozmickej premávke“ majú vedci možnosť sledovať tvorbu planét v priamom prenose.
Ďalšie pozorovania na obzore
Vedci plánujú pokračovať v sledovaní ďalších podobných systémov. Pomocou JWST a nových vesmírnych teleskopov, ktoré sa čoskoro dostanú na obežnú dráhu, budú hľadať ďalšie stopy vodného ľadu v mladých hviezdnych sústavách.
Tento objav nielenže podporuje doterajšie hypotézy o vývoji slnečných sústav, ale aj približuje odpoveď na jednu z najväčších otázok o tom, ako vznikol život na Zemi.