Všetci vieme, že Mars je dnes studený a suchý, ale v minulosti to mohol byť svet, ktorý ukrýval život. Podľa astrobiológa Dirka Schulze-Makucha z Technickej univerzity v Berlíne, je možnosť, že sme tento život neúmyselne zničili ešte v 70. rokoch počas prvej misie NASA na Mars. V článku publikovanom v časopise Nature Astronomy tvrdí, že experimenty na Marse mohli zničiť dôkazy o mikrobiálnom živote.
Viking, prvé americké vesmírne sondy, ktoré pristáli na Marse v roku 1976, mali za cieľ, okrem iného, vykonať experimenty na analýzu marťanskej pôdy a hľadať príznaky života. Jedným z týchto experimentov bol plynový chromatograf a hmotnostný spektrometer (GCMS), ktorý detekoval organické molekuly, konkrétne chlorované organiky. Vtedy sa tieto molekuly považovali za kontamináciu z ľudských čistiacich prostriedkov, no dnes vieme, že chlorované organiky môžu byť pôvodne marťanské, a to buď biologického, alebo neživotného pôvodu.
Schulze-Makuch naznačuje, že metódy, aké sa použili pri týchto experimentoch, mohli byť príčinou zničenia možného života. Vysoké teploty potrebné na analýzu vzoriek by totiž mohli spáliť organické látky, ktoré experimenty hľadali. Dva ďalšie experimenty, ktoré skúmali marťanské vzorky na prítomnosť metabolizmu a fotosyntézy, tiež naznačovali pozitívny signál, no experiment na výmenu plynov, ktorý mal byť kontrolným, tieto výsledky vyvrátil.
"Predstavte si, že by sme na Mars priniesli organizmy, ktoré sú prispôsobené na extrémne suché podmienky. Ak by sme ich zaliali vodou, doslova by sme ich utopili," tvrdí Schulze-Makuch. Výsledky z experimentu pyrolitického uvoľnenia, ktorý neobsahoval vodu, naopak ukázali silnejšie známky života.
Schulze-Makuch už v roku 2007 navrhol, že Mars môže hostiť život prispôsobený suchým podmienkam, ktorý využíva peroxid vodíka. Podľa neho by v budúcnosti mali vedci pri hľadaní života na Marse sledovať nielen vodu, ale aj zložky, ako sú soli, ktoré by mohli signalizovať prítomnosť mikrobiálneho života.
Tento objav otvára nové možnosti a vyzýva na prehodnotenie našich prístupov pri hľadaní života na Marse. "Po takmer 50 rokoch od experimentov Viking je čas na ďalšiu misiu na Mars, ktorá by sa mala primárne zamerať na detekciu života. Teraz, keď lepšie rozumieme marťanskému prostrediu, je ten správny čas," dodáva Schulze-Makuch.