Niečo spôsobuje, že štruktúra nášho vesmíru rastie stále sa zrýchľujúcou rýchlosťou a vedci sú skutočne prekvapení, čo by to mohlo byť. Ako píše portál ScienceAlert, možno sa gravitácia začína správať zle mimo kozmických mierok, alebo vírenie čistej prázdnoty vytvára nejaký druh negatívneho tlaku, ktorý ešte musíme vysvetliť.
Temná energia zatiaľ slúži ako zástupný symbol pre popisy tajomného prílivu expanzie, čo vytvára rôzne špekulácie o tom, ako môže v intergalaktickom tieni skutočne vyzerať.
Naman Kumar, doktorand na Indickom technologickom inštitúte, má niekoľko myšlienok, ktoré nedávno načrtol v dvoch publikovaných prácach. Jeden z jeho návrhov vychádza z predpokladu, že náš vesmír nie je taký osamelý, ako sa zdá.
Vesmír a antivesmír
Pretoč si hodinky dostatočne ďaleko dozadu v priebehu vekov - nakoniec sa dostaneš do bodu, kde bola všetka hmota uzavretá v horúcom, hustom roji subatomárnych častíc, ktoré sa miešali. A pred tým? Niečo, niečo, niečo a kvantová fyzika. Aby sme doplnili chýbajúce detaily, potrebovali by sme novú teóriu, ktorá by hladko spájala napínaciu tkaninu všeobecnej relativity s diskrétnymi vláknami kvantovej mechaniky alebo obe nahradila niečím radikálnym a novým.
Kumarov model začína kvantovým fenoménom tvorby hmoty. Za správnych podmienok majú virtuálne častice značnú šancu na vznik v zapletenom partnerstve – jeden malý kúsok hmoty a dvojča antihmoty. Môže to byť jeden pozitrón a jeden elektrón. Alebo možno len jeden vesmír a jeden antivesmír, hovorí Kumar v štúdii publikovanej v Gravitation and Cosmology a Europhysics Letters.
Podobný názor majú aj iní
Návrh nie je bez precedensu. Multiverzá sú pohodlným spôsobom, ako vyplniť medzery, vďaka ktorým náš vesmír vyzerá neuveriteľne dobre vhodný pre našu existenciu. Podobný návrh priniesli pred niekoľkými rokmi fyzici Latham Boyle, Kieran Finn a Neil Turok z Perimeter Institute for Theoretical Physics v Kanade.
Boyle, Finn a Turok tvrdia, že náš vesmír vyzerá a chová sa tak dobre, pretože sa narodil s dvojčaťom, ktorý beží dozadu v čase - identickým, okrem svojich zrkadlových častíc. Kumarova verzia sa objavuje ako dôsledok koncepcie v kvantovej teórii informácie nazývanej relatívna entropia.
Zjednodušene povedané, ide o metriku, ktorá priraďuje číslo k rozdielom v rozdelení pravdepodobnosti medzi nesymetrickými systémami, ako sú dva vesmíry spojené v určitom časovom bode.
Ak by náš vesmír vznikol so spätným chodom, prevráteným nábojom, zrkadlovým obrazom „dvojičky“, ktorá by bola obmedzená energetickými podmienkami všeobecnej teórie relativity rovnakým spôsobom ako my, bol by zapletený tak, že energia každého systému prirodzene opisuje rýchlo sa rozširujúci polomer. A problém je vyriešený bez potreby temnej energie.
Musíme ísť za hranice chápania
Kumar, ktorý nie je s výsledkami spokojný, nedávno zverejnil druhý návrh, ktorý vychádza z hypotetických hraníc medzi dimenziami nazývanými brány. Zmenou napätia v týchto hraniciach reality vyššej dimenzie Kumar ukazuje, ako by sa časopriestor mohol rozširovať stále rýchlejšie.
Vyvolávanie ďalších dimenzií a zrkadlových vesmírov na vysvetlenie niečoho takého jednoduchého, ako je expanzia vesmíru, sa môže zdať ako naťahovačka, ale možno sme sa v rámci výskumu dostali do bodu, kedy musíme zvážiť koncepty, ktoré trochu spochybňujú našu predstavivosť.
Dokonca aj tie najpodivnejšie návrhy môžu naznačovať pozorovania, ktoré potvrdzujú, že v tieni, kde sa stretáva všeobecná relativita a kvantová fyzika, skutočne existujú častice a sily, alebo možno odhaliť nové vrstvy reality, ktoré predtým zostali mimo dosahu.
„Po práci na problémoch temnej hmoty a temnej energie môžem povedať, že buď akceptujeme, že všeobecná relativita je správna a žijeme v temnom vesmíre s týmito nepolapiteľnými a zvláštnymi časticami temnej hmoty a temnou energiou, alebo akceptujeme, že žijeme vo vyššej dimenzii multivesmíru,“ vysvetľuje Kumar vo svojom dialógu ScienceX.
