Vedci na základe údajov z vesmírnej sondy MESSENGER spoločnosti NASA zistili, že Merkúr, najbližšia planéta k Slnku, môže obsahovať až 18 kilometrov hrubú vrstvu z diamantov.
Údaje z nedávnych misií sondy vyvolali v astronómoch dojem, že tmavé škvrny na povrchu Merkúra sú väčšinou tvorené uhlíkom vo forme grafitu, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou vyvrhnutý z hlbín a nie prachom a pozostatkami z komét.
Podľa množstva grafitu na povrchu následne spočítali potencionálne množstvo uhlíka nachádzajúceho sa v magme medzi jadrom a plášťom planéty.
Vznik diamantov
Tím, ktorý publikoval svoje zistenia v časopise Nature Communications, pomocou termodynamického modelovania replikoval podmienky pod povrchom Merkúru a navrhol novú experimentálnu simuláciu ochladenia tekutého jadra planéty.
Práve v tejto simulácii vedci zistili, že diamant by mohol kryštalizovať v roztavenom jadre a zostať dostatočne stabilný na to, aby stúpal spolu s grafitom smerom k plášťu, kde by sa zhromažďoval vo vrstve hrubej podľa odhadov približne 15 až 18 kilometrov.
„Veríme, že diamant mohol vzniknúť dvoma procesmi. Prvým je kryštalizácia magmatického oceánu, ale tento proces pravdepodobne prispel k vytvoreniu len veľmi tenkej diamantovej vrstvy na rozhraní jadro/plášť,“ povedal člen tímu Olivier Namur pre Space.com. „Tým druhým novým procesom, a pre nás najdôležitejším, je kryštalizácia kovového jadra Merkúra,“ dodal.
MESSENGER, čo je skratka pre „Mercury Surface, Space Environment, Geochemistry, and Ranging“, bol vypustený v roku 2004 a je prvou kozmickou loďou, ktorá obieha okolo Merkúru, čo sa jej podarilo v rokoch 2011 až 2015, pričom mapovala celú planétu a zbierala údaje o jej geológii a magnetickom poli.
