Jeden z najnovších výskumov oblasti Mesiaca, ktorá je v centre nových medzinárodných vesmírnych pretekov, odhalil, že môže byť omnoho menej pohostinná, ako sme si pôvodne mysleli.
Ako píše CNN, záujem o lunárny južný pól je vyšší ako kedykoľvek predtým - minulý rok na ňom pristála indická misia Chandrayaan-3, a to len niekoľko dní po tom, ako na ňom havarovala ruská kozmická loď Luna-25 s rovnakým cieľom. Zároveň je to rovnaké miesto, kde chce NASA pristáť s ľudskou posádkou v rámci misie Artemis III.
Zmenšil sa o desiatky metrov
Štúdia financovaná NASA však ukazuje, že ako sa jadro Mesiaca postupne ochladzuje a zmenšuje, jeho povrch vytvára záhyby. V podstate si to môžeš predstaviť ako scvrknuté hrozienko. To vytvára „mesačné otrasy“, ktoré môžu trvať hodiny, ako aj zosuvy pôdy. A práve oblasť južného pólu je náchylná na tieto seizmické javy.
„Toto nikoho nestraší a už vôbec neodradí od prieskumu tejto časti južného pólu Mesiaca, ale zvýšiť opatrnosť a povedomie, že Mesiac nie je len vľúdnym miestom, kde sa nič nedeje,“ povedal hlavný autor štúdie Thomas R. Watters, emeritný vedec v Centre pre Zem v Národnom múzeu letectva a vesmíru.
Mesiac sa v priebehu miliónov rokov zmenil o približne 46 metrov. To je síce z geologického hľadiska významný počet, no podľa výskumníkov je príliš malý na to, aby spôsobil akýkoľvek vlnový efekt alebo zmenu prílivových cyklov na Zemi. Na samotnom Mesiaci to však vyzerá inak.
Misiu Artemis III to neovplyvní
Aj keď by jeho vzhľad mohol naznačovať, že sa na ňom nič nedeje, Mesiac má stále horúce jadro, vďaka čomu je seizmicky aktívny. „Ako sa ochladzuje, Mesiac sa zmenšuje, vnútorný objem sa mení a kôra sa musí tejto zmene prispôsobiť - je to globálna kontrakcia, ku ktorej prispievajú aj slapové sily na Zemi,“ vysvetľuje odborník.
Najsilnejšie zemetrasenie, ktoré zaznamenali stoje vytvorené človekom na Mesiaci, malo magnitúdu 5,0. Aj keď by sa na Zemi považovalo za mierne, nižšia gravitácia nášho jediného mesiaca stav zhoršuje.
Zistenia štúdie zároveň neovplyvnia proces výberu pristávacej oblasti Artemis III, čo je spôsobené rozsahom a trvaním samotnej misie, tvrdí spoluautorka štúdie a planetárna vedkyňa NASA Renee Weber. „Silné plytké otrasy Mesiaca sú zriedkavé a predstavujú nízke riziko pre krátkodobé misie na mesačnom povrchu.“
Problémy v budúcnosti
Zároveň však dodala, že pre dlhodobú ľudskú prítomnosť na Mesiaci by proces výberu miesta mohol skutočne zohľadňovať geografické charakteristiky, ako je blízkosť tektonických prvkov a terénu.
Bez ohľadu na základnú príčinu, potenciálne nebezpečenstvo, ktoré otrasy Mesiaca predstavujú pre astronautov, bude obmedzené skutočnosťou, že – aspoň v blízkej budúcnosti – budú ľudia na Mesiaci len na krátku dobu, maximálne niekoľko dní. V budúcnosti nás však mimo našej planéty zrejme čaká viac problémov, ako sme si pôvodne mysleli.
