História si len málokedy pamätá „tých druhých”. A jasným dôkazom toho je aj German Stepanovič Titov, sovietsky astronaut, ktorý sa v roku 1961 stal po Jurij Gagarinovi druhým človekom na obežnej dráhe Zeme.
Aby sme boli féroví, Titov si stihol pripísať aj niekoľko prvenstiev - bol prvým človekom, ktorý vo vesmíre celý jeden deň a najmladším profesionálnym astronautom. V čase letu smerom ku hviezdam mal totiž iba 25 rokov. A jeho príbeh nie je o nič fascinujúcejší, ako samotného Gagarina, ktorý bol jeho najväčším rivalom.
Cez stíhačky ku hviezdam
German sa narodil 11. septembra 1935 vo Verchneje Žilino neďaleko Novosibirsku. Jeho otec bol milovníkom Puškina, a preto ho pomenoval po jednom z jeho knižných hrdinov. Život na Sibíri bol síce ďaleko od vojnového frontu, no od jednoduchosti mal ďaleko. Celá rodina musela tvrdol pracovať v kolchoze (forma kolektívneho poľnohospodárstva zavedená na vidieku v Sovietskom zväze).
Po tom, čo sa za neho prihovoril jeho strýko, sa dostal na letecké učilište. A tu sa začalo ukazovať, aký veľký talent Titov vlastne je. V roku 1954 začal letecký výcvik a rýchlo sa dostal až do prúdovej stíhačky MiG-15. Jeho výsledky boli oslnivé a v roku 1957 sa stal stíhačom u leningradského vojenského okruhu, kde lietal na nadzvukovom MiG-21.
Medzi pilotmi bol najlepší a v súkromí sa ďalej vzdelával v letectve a elektrotechnike. V posádke sa zoznámil s Tamarou, s ktorou sa oženil. Narodil sa im syn, ale po siedmich mesiacoch ochorel a zomrel. Napriek tomu ale neskôr mali ešte dve deti.
Gagarinov rival
V roku 1959 prišla ponuka stať sa astronautom. Zdravotnými testami prešiel na výbornú a počas príprav na prvý let človeka do vesmíru bol najväčším rivalom Jurija Gagarina. A rozhodne nezaostával. Ich výsledky boli identické, no nakoniec padlo rozhodnutie, že prvým človekom vo vesmíre bude Jurij Gagarin.
Na svoj prvý let však Titov dlho čakať nemusel. Letel ešte v tom istom roku ako Gagarin. 6. augusta 1961 vyštartoval z kozmodrómu Bajkonur v rakete Vostok 2, tentokrát však už z omnoho väčšou pompou ako prvý človek vo vesmíre. Jeho misiou bolo skúmať dlhší pobyt ľudského tela vo vesmíre - aj preto strávil na obežnej dráhe až 25 hodín.
Vyskúšal si ručné riadenie lode a ako prvý vo vesmíre aj jedol. Získal však ešte jedno prvenstvo, tentokrát ale nepríjemné - bol prvým človekom, ktorý trpel „kozmickou chorobou“. Svoje si však užil aj pri návrate na Zem. Vo výške sedem kilometrov bol automaticky katapultovaný z kabíny, pričom pohol hlavou a rozbil si nos.
Skoro ho prešiel vlak
Pri otvorení hlavného padáku vypadol z puzdra aj ten záložný, pričom sa omotal okolo šnúr. Nakoniec sa však naplnili vzduchom a on sa mohol prestať báť, že sa z neho stane placka. Potom však prišiel ďalší problém. Titov zistil, že vietor ho ženie priamo na železničnú trať, ku ktorej sa blížil rýchlik smerujúci do Moskvy. Vlak nakoniec len tesne prešiel ešte pod ním.
Získal niekoľko ocenení a ďalej pokračoval ako úspešný pilot, pričom nalietal tisíce hodín. Stal sa generálom a pracoval vo velení letectva. V roku 1995 sa z neho stal poslanec štátnej dumy, o päť rokov na to zomrel doma vo svojej saune na infarkt. Na odvrátenej strane Mesiaca je po ňom pomenovaný kráter.
