Známa sonda Curiosity dopadla na červenú planétu v roku 2012 a dokonca si robí selfies. Menej známa je Opportunity. Pristála na Marse v roku 2004, hneď po sonde Spirit, ktorá prešla polovicu sveta na druhej strane planéty. Zatiaľ čo Spirit sa zastavila v roku 2009 a definitívne sa odmlčala o rok neskôr, Opportunity je stále aktívna. Objavila niekoľko obrovských kráterov, ako sú Victoria a Endeavour, a odkryla drasticky odlišnú geológiu. Pôvodne mala mať len 90-dňovú misiu, ale je v pohybe už 13 rokov. Jej cesta je jedným z najväčších a najneočakávanejších dobrodružstiev NASA.
StoryEditor

Curiosity objavilo na Marse ložiská izotopu spájaného so životom. Vedci nechcú nechať nič na náhodu

TASR18.01.2022., 15:59h
Americké vesmírne vozidlo Curiosity objavilo na povrchu Marsu kamene s nezvyčajne vysokou koncentráciou uhlíka-12. Na Zemi by bol podobný nález považovaný za presvedčivý dôkaz, že na mieste v minulosti existoval mikrobiálny život, informoval vedecký časopis Science.
Lajkuj Brainee.sk na

Výskumníci sú však opatrní a momentálne pre svoj nezvyčajný objav hľadajú alternatívne, nebiologické vysvetlenie, píše Science. Pracujú s teóriami, že za vysokú koncentráciu tohto „ľahkého” izotopu uhlíka je zodpovedné napríklad ultrafialové žiarenie či medziplanetárny prach.

Tieto alternatívne vysvetlenia sú však prinajmenšom rovnako nepravdepodobné ako teória, že uhlík-12 vypustili do ovzdušia červenej planéty vo forme metánu podzemné mikróby, komentuje Science.

Tím bádateľov uznal, že tento objav „o niečo zvyšuje hodnovernosť” teórie, že na Marse kedysi existovali mikróby – a že tam možno žijú dodnes, povedal vedúci predmetnej štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, biogeochemik Christopher House z Pensylvánskej univerzity.

Obrovská zásoba podzemnej vody objavená v Marsovom Grand Canyone Pixabay/Bruno Albino

​Uhlík sa vyskytuje v dvoch stabilných izotopoch: uhlík-12, ktorý predstavuje drvivú väčšinu uhlíka na Zemi, a uhlík-13, ktorý má o jeden neutrón viac. Práve tento neutrón navyše spôsobuje, že uhlík-13 spravidla vytvára silnejšie väzby. Život preto uprednostňuje ľahšie deliteľný uhlík-12 a väčšina organických molekúl obsahuje najmä tento „ľahký” izotop.

Napríklad metán z ryžových polí obsahuje oveľa viac uhlíka-12 ako nebiologický metán z podmorských hydrotermálnych prieduchov. Curiosity skúmalo 24 rôznych vzoriek kameňov, pričom v šiestich bol pomer uhlíka-12 k uhlíku-13 výrazne vyšší ako vedci predpokladali.

​Vysokú koncentráciu uhlíka-12 mohli spôsobiť mikróby, Curiosity však doteraz na povrchu Marsu nenašlo žiadne fyzické dôkazy ich existencie. Podľa výskumníkov je ale možné, že tento proces odštartovali mikróby hlboko pod povrchom červenej planéty, ktoré na povrch vypustili metán. Tam tento proces mohlo dokončiť ultrafialové žiarenie, ktoré metán následne obohatilo o uhlík-12.

Mars Pixabay/Alexander Antropov

​Existuje však aj teória, že naša mladá slnečná sústava prešla cez obrovský medzihviezdny oblak plynu a prachu, čo sa podľa vedcov môže stať raz za 100 miliónov rokov. Tento oblak bohatý na uhlík-12 mohol zároveň na Marse spôsobiť veľké zaľadnenie, ktoré by vytvorilo ložiská tohto izotopu. Táto teória je veľmi nepravdepodobná, podľa Housa ju však nemožno vylúčiť.

Curiosity zároveň pátra po stopách metánu vo vzduchu. Inštrumenty tohto pojazdného laboratória už tento plyn na Marse detegovali, avšak v príliš malom množstve na to, aby mohli odmerať pomer izotopov uhlíka. Podľa Science je navyše zarážajúce, že citlivé inštrumenty na obežnej dráhe červenej planéty zatiaľ žiaden metán neobjavili.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/vesmir, menuAlias = vesmir, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
29. jún 2022 04:55