💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Posledné rastliny môžu prežiť ešte približne 1,87 miliardy rokov.
- Najväčšou hrozbou bude postupne silnejšie žiarenie Slnka.
- Štúdia pripúšťa, že evolúcia alebo technológie môžu tento termín posunúť.
Ak sa ti doma pravidelne podarí zahubiť aj nenáročný kaktus, nemusíš mať výčitky. Vedci totiž odhadujú, že rastliny ako také len tak nezmiznú. Naopak, podľa novej štúdie publikovanej v magazíne Journal of Geophysical Research: Atmospheres ich čaká ešte neuveriteľne dlhá budúcnosť - posledná rastlina na Zemi by mohla odumrieť až približne o 1,87 miliardy rokov.
Ako píše portál ScienceAlert, k tomuto číslu dospeli astrobiológ Jacob Haqq-Misra a planetárny klimatológ Eric Wolf z výskumného inštitútu Blue Marble Space. Pomocou trojrozmerných klimatických modelov simulovali, ako sa bude meniť Zem počas nasledujúcich dvoch miliárd rokov.
Nie človek, ale Slnko rozhodne o osude rastlín
Dnes tvoria rastliny približne 80 percent všetkej biomasy na planéte. Aby prežili, potrebujú slnečné svetlo, vodu a oxid uhličitý. Práve tieto podmienky sa však budú postupne meniť.
Slnko totiž nie je nemenné. Ako starne, jeho svietivosť sa zvyšuje. Vedci odhadujú, že o približne 1,9 miliardy rokov bude svietiť asi o 20 percent intenzívnejšie než dnes. To môže spôsobiť buď extrémne prehrievanie planéty, alebo nepriamo pripraviť rastliny o dostatok oxidu uhličitého. Výskumníci preto vytvorili dva možné scenáre budúcnosti.
Dve možné budúcnosti
Prvý model počíta so silným prirodzeným viazaním oxidu uhličitého do hornín. Teplota Zeme by síce zostávala relatívne stabilná, no množstvo oxidu uhličitého v atmosfére by postupne klesalo. Rastliny by napokon jednoducho nemali z čoho fotosyntetizovať a vegetácia by zanikla približne o 1,84 miliardy rokov.
Druhý scenár predpokladá, že oxid uhličitý zostane vo vzduchu dlhšie, no planéta sa bude neustále otepľovať. Priemerná teplota by nakoniec dosiahla približne 65 stupňov Celzia, čo už neprežijú žiadne suchozemské rastliny. Práve tento model posúva hranicu života rastlín až na približne 1,87 miliardy rokov.
„Naznačuje to možnosť, že fotosyntetická biosféra Zeme môže v nejakej forme pretrvať až do obdobia, keď Zem začne prichádzať o svoju vodu,“ píšu autori štúdie.
Evolúcia môže všetko zmeniť
Ani tento odhad však nemusí byť konečný. Modely totiž vôbec nepočítali s tým, že sa rastliny môžu počas miliárd rokov ďalej vyvíjať alebo že inteligentná civilizácia raz zasiahne do vývoja planéty.
Vedci dokonca opisujú odvážnu predstavu, podľa ktorej by sa rastliny mohli prispôsobiť čoraz teplejšiemu prostrediu. „Vieme si predstaviť scenár, v ktorom si rastliny vyvinú schopnosť regulovať svoju teplotu a tlak ako odpoveď na meniace sa podnebie,“ uvádzajú výskumníci.
Podľa nich by sa rastliny mohli postupne presúvať do vyšších vrstiev atmosféry a odtiaľ sa rozšíriť aj na telesá s nižšou gravitáciou, napríklad na Mesiac, kométy alebo dokonca do voľného vesmíru.
Sci-fi? Možno raz realita
Autori spomínajú aj technologické riešenia, ktoré dnes znejú ako vedecká fantastika. Patrí medzi ne tienenie Zeme obrovskými clonami na obežnej dráhe, ochladzovanie atmosféry pomocou špeciálnych aerosólov alebo dokonca presunutie celej planéty na vzdialenejšiu obežnú dráhu.
Či sa niečo z toho niekedy stane, nikto nevie. Vedci však uzatvárajú štúdiu optimisticky: „Život na Zemi je odolný a limity spôsobené vysokou teplotou alebo nedostatkom oxidu uhličitého môžu odrážať len dnešnú podobu biosféry, nie jej skutočné hranice. Predpokladáme, že prirodzeným scenárom budúcnosti našej planéty je, že život prežije prinajmenšom tak dlho ako samotná Zem.“
