Za posledných 150 rokov sa povrch Zeme oteplil približne o 1,35 stupňa Celzia. Došlo k tomu vplyvom ľudskej činnosti. Oblasť chladnej škvrny je však výnimkou. Teplota v nej naopak klesá. Odborníci spomínajú hodnotu okolo jedného stupňa, píše Radek John z portálu iDnes.
O existencii blobu sa vie už od roku 2005. Vysvetliť ho sa však ukázalo ako pomerne tvrdý oriešok. Pred 16 rokmi navrhli Mihai Dima a Gerrit Lohmann z Wegenerovho inštitútu pre polárny a morský výskum v nemeckom Bremerhavene súvislosť tepelnej diery s oslabovaním kľúčového systému morských prúdov.
Konkrétne má ísť o Atlantickú meridionálnu cirkuláciu, teda AMOC, z anglického Atlantic Meridional Overturning Circulation. Ide o jednu z vetiev celosvetovej sústavy, ktorá premiešava vodu v oceánoch podľa teploty a slanosti. Vedci túto sústavu označujú ako termohalinný výmenník.
AMOC privádza teplú a slanú vodu z oblasti Mexického zálivu k európskym brehom. V severnom Atlantiku klesá ku dnu a vracia sa späť. Najznámejšou vetvou AMOC je bezpochyby teplý Golfský prúd.
Systém má zásadný vplyv na životné prostredie starého kontinentu. Európa sa jeho vplyvom ohrieva. Bez AMOC by v nej panovali podobné podmienky ako v Kanade. Zdá sa však, že približne od 50. rokov minulého storočia tepelný dopravník v Atlantiku slabne.
Mínus 45 stupňov
Pokles prietoku výmenníkom opäť súvisí s rastom celkovej teploty zemského povrchu. Jeho najdôležitejším prejavom vo vzťahu k AMOC je topenie grónskych ľadovcov. Uvoľňuje sa z nich sladká, a teda ľahká voda, ktorá slaný prúd dopravníka riedi. Jeho hmota potom klesá ku dnu pomalšie.
Cirkulácia ako celok preto slabne. V severnom Atlantiku by potom menšie množstvo vody malo spôsobovať vznik studeného blobu. Chladná škvrna by tak mohla predstavovať prvý znak kolapsu systému ako celku.
Ak by k nemu došlo, zimné teploty na Islande by mohli klesnúť až k mínus 45 stupňom Celzia. Ostrov by zovrel ľadový pancier. Na európskom kontinente hrozí menej výrazné ochladenie. Stále by však bolo veľmi citeľné. Zimné teploty v severských krajinách by oproti dnešku mohli klesnúť približne o 10 stupňov Celzia. Letá by naopak mohli naďalej zostať horúce.
Kolaps cirkulácie by zasiahol aj ďalšie časti sveta. AMOC totiž súvisí aj s pravidelnými monzúnmi v Indickom oceáne. Od vetrov, ktoré vanú striedavo z mora na pevninu a naopak, závisí poľnohospodárstvo mnohých afrických a ázijských krajín. Súvislosť chladnej škvrny s oslabovaním AMOC je však len jednou z viacerých možností. Stále sú v hre aj ďalšie teórie.
Oceán ako horúci čaj
Vznik tepelnej diery by namiesto oslabovania morských prúdov mohlo poháňať dianie v atmosfére. Blob by namiesto nižšieho tepelného príkonu mohol vznikať následkom zvýšeného odvodu tepla.
S jedným takýmto vysvetlením prišiel pred štyrmi rokmi tím Chengfeia Hea zo Severovýchodnej univerzity v Bostone. Vznik tepelnej diery by podľa vedcov mohlo spôsobovať vyrovnávanie teplotných rozdielov medzi rovníkovými a polárnymi oblasťami planéty. Opäť vyplýva z celkového otepľovania Zeme.
Následkom znižovania tepelného rozdielu sa smerom na juh presúva takzvané tryskové prúdenie. Ide o prstenec silných vetrov vejúcich pozdĺž rovnobežiek v smere zo západu na východ. Fúkajú vo výškach okolo 6 až 15 kilometrov. Aj u nás sa pre tento jav niekedy používa aj jeho anglické pomenovanie jet stream.
Tryskové prúdenie sa od svojho základného smeru často odchyľuje. Pripomína tak meandrujúcu rieku. Rýchlosť vetra v ňom presahuje 30 metrov za sekundu. Piloti dopravných lietadiel sa ním preto nechávajú zviezť, aby ušetrili palivo.
Podľa Hea a jeho spolupracovníkov silné vetry vyvolané tryskovým prúdením víria povrch oceánu. Z jeho hladiny tak odvádzajú teplo. Asi ako keď si chceš ochladiť horúci čaj fúkaním.
S inou, trochu podobnou teóriou prišiel aj tím Paula Keila z Inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu. Väčšie odparovanie vyvolané tryskovým prúdením má spôsobovať vznik oblakov. Oblačnosť potom oblasť teplotnej diery tieni pred slnečnými lúčmi. Opäť to má viesť k jej ochladzovaniu.
Modely verzus dáta
Spomínané vysvetlenia blobu prostredníctvom väčšieho odvodu tepla však vychádzajú z matematického modelovania atmosféry. Zástancovia tohto prístupu sa snažia predpovedať správanie vzdušných hmôt na základe známych fyzikálnych zákonov. Ak však viacero rôznych modelov vracia rovnaké čísla, je ťažké rozhodnúť, ktorý z nich lepšie zodpovedá skutočnosti.
Tím Stefana Rahmstorfa z Postupimského klimatického inštitútu na to tento rok v máji išiel inak. Namiesto projekcií toho, čo by sa mohlo diať, sa pokúsili spätne zrekonštruovať, čo sa naozaj dialo. Opierali sa pritom o skutočne namerané dáta zo satelitov, bójí a podobne.
Teória o oslabení AMOC vyšla z ich porovnania lepšie. Prúdenie vzduchu a oblaky dokázali vysvetliť len malý podiel ochladzovania.
„Aj keď sa v niektorých modelových prístupoch javí ako možné, že za vznik studeného blobu môže atmosféra, dáta v skutočnosti ukazujú, že ho spôsobuje oceán,“ povedal Rahmstorf pre New Scientist.
Strata tepla na povrchu oceánu sa podľa Rahmstorfovej skupiny od roku 1955 znižuje. Studená škvrna je však naopak výraznejšia. Oceán sa navyše neochladzuje iba na hladine, ale aj vo väčších hĺbkach okolo jedného kilometra. Podľa ďalších výskumníkov však stále môže byť priestor aj pre iné vysvetlenia.
Subpolárny vír
Napríklad Neil Fraser zo Škótskej asociácie pre morské vedy si myslí, že efekt môže paradoxne vyvolať aj posilňovanie jednej z vetiev AMOC, Nórskeho prúdu. Ten sa niekedy vníma ako pokračovanie Golfského prúdu. Začína približne v oblasti Shetlandských ostrovov a pokračuje popri pobreží Škandinávskeho polostrova do Barentsovho mora. Ak by Nórsky prúd zosilnel, mohol by z oblasti chladnej škvrny odvádzať teplo.
„Studená škvrna zodpovedá oslabeniu AMOC,“ vyhlásil Fraser. „Nie je to však jednoznačný dôkaz.“ Pokles prietoku systémom Atlantickej meridionálnej cirkulácie ako celku je však preukázaný. Podľa tohtoročnej štúdie kombinujúcej dáta z bójí rozmiestnených v rôznych častiach Atlantiku sa každý rok znižuje približne o 90-tisíc kubických metrov za sekundu. Medzi rokmi 2004 a 2023 klesol o 10 percent.
Z výskumu Rahmstorfovej skupiny vyplývajú ďalšie skutočnosti, ktoré môžu byť pre nás, Európanov, pomerne znepokojujúce. Oslabovanie AMOC pravdepodobne spôsobuje aj slabnutie dôležitého nadväzujúceho systému prúdov. Výskumníci ho nazývajú Subpolárny vír.
Ide o obrovský kolotoč, ktorý privádza slanú povrchovú vodu do miest, kde sa AMOC ponára ku dnu. Obklopuje studenú škvrnu. Ak by sa prestal točiť, priniesol by Európe ďalšie prudké ochladenie.
„Keby Subpolárny vír prekročil tento bod zlomu, mohlo by to mať vážne dopady na klímu v západnej Európe už v 40. rokoch 21. storočia,“ varuje Rahmstorf.
Začiatok poľnohospodárstva
Ľudský život je krátky. Morské prúdy nám preto pripadajú stále. Z geologického hľadiska však ide naopak o premenlivý a prechodný jav.
AMOC už zrejme zoslabol viackrát. Naposledy to bolo v období mladšieho dryasu, medzi 12 900 a 11 700 rokmi pred súčasnosťou. Európa sa následkom zmeny ochladila približne o 2 až 6 stupňov, Severná Amerika približne o 3. V Grónsku klesla teplota dokonca až o 10 stupňov.
Ochladenie bolo veľmi rýchle. Trvalo len niekoľko desiatok rokov. V Grónsku to mohli byť dokonca iba tri roky. Zmena režimu morských prúdov sa prejavila aj na zrážkach. V chladných oblastiach spadlo málo dažďa. V teplých ho naopak pribudlo. V severnej a západnej Európe priniesla zmena výrazné zhoršenie životných podmienok vtedajších ľudí. Populácia sa zmenšila.
Inde však podľa časti archeológov mohol kolaps AMOC stáť pri kolíske civilizácie. Prinútil totiž obyvateľov oblasti Úrodného polmesiaca na Blízkom východe opustiť pohodlný lovecko-zberačský štýl života. Museli sa začať venovať omnoho namáhavejšiemu poľnohospodárstvu.
Prechod na obilninovú stravu poškodil ich zdravie. Viedol k poklesu priemernej očakávanej dĺžky života. Bola to však jediná možnosť.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého účasťou je aj Brainee.
