? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Používanie umelej inteligencie môže podľa vedcov oslabovať kritické myslenie.
- Profesor z Harvardu prirovnáva tento jav k ochabnutiu svalov pri nedostatku pohybu.
- Štúdia z roku 2025 hovorí o takzvaných „kognitívnych nákladoch“ používania umelej inteligencie.
- Tínedžeri čoraz častejšie využívajú umelú inteligenciu na domáce úlohy.
Technológie umelej inteligencie sa za posledné roky stali súčasťou každodenného života. Študenti si nimi nechávajú vysvetľovať učivo, programátori generujú kód a niektorí ľudia dokonca delegujú na chatboty aj písanie e-mailov či plánovanie práce. Pre mnohých je to obrovská úspora času. No niektorí vedci upozorňujú, že pohodlie môže mať aj svoju cenu, píše portál Futurism.
Oslabenie ľudského myslenia
Jedným z nich je astronóm z Harvardovej univerzity Avi Loeb. Vedec, ktorý sa preslávil aj odvážnymi hypotézami o možných stopách mimozemskej civilizácie, tentoraz varuje pred oveľa pozemskejším problémom - oslabením ľudského myslenia.
Vo svojej eseji na osobnom blogu napísal, že si začína všímať znepokojivý trend. „Nedávno som si všimol, že niektorí ľudia okolo mňa začínajú strácať svoje kognitívne schopnosti v dôsledku nadmerného používania platforiem umelej inteligencie, ako sú ChatGPT, Claude alebo Gemini,“ uviedol Loeb.
Podľa neho sa tento jav dá prirovnať k fyzickej kondícii. „Tento fenomén pripomína stratu svalov pri nadmernom využívaní verejnej dopravy namiesto chôdze,“ vysvetlil. Dodal, že v akademickom prostredí je dnes čoraz ťažšie otestovať skutočné schopnosti študentov.
„Na univerzitách je momentálne jediným spoľahlivým spôsobom testovania kognitívnych schopností študentov umiestniť ich do Faradayovej klietky,“ napísal. Loeb však zďaleka nie je jediný, kto upozorňuje na podobné riziká.
Varujú aj ostatní
Výskum švajčiarskeho vedca Michaela Gerlicha z roku 2025 zistil, že časté používanie nástrojov umelej inteligencie môže oslabovať schopnosť kriticky premýšľať. Výsledkom sú takzvané „kognitívne náklady“, teda postupné oslabovanie mentálnych schopností používateľov.
Riziko môže byť ešte výraznejšie u mladých ľudí. Výskum organizácie Pew Research Center ukázal, že veľké množstvo tínedžerov využíva umelú inteligenciu pri domácich úlohách, pričom intenzívne používanie je najčastejšie u študentov z menej privilegovaných sociálnych skupín.
Loeb preto vyzýva, aby sme sa na umelú inteligenciu nepozerali ako na náhradu ľudského mozgu. „Považovať umelú inteligenciu za niečo podobné kráse ľudskej mysle je ako natierať prasa rúžom,“ napísal. „Oveľa viac ma vzrušuje možnosť objaviť skutočne mimozemskú inteligenciu z inej hviezdy.“
