💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Silné znečistenie vzduchu sa spája s depresiou a depresívnymi symptómami.
- Hluk z dopravy môže zvyšovať riziko úzkosti a depresie.
- Niektoré chemikálie môžu ovplyvniť psychické zdravie už v detstve.
- Kontakt s prírodou môže stres a úzkosť výrazne zmierňovať.
Predstav si, že ideš ráno do školy alebo práce. Okolo teba prechádzajú autá, vo vzduchu je smog a v pozadí neustály mestský hluk. Väčšina ľudí to berie ako bežnú súčasť života. Vedci však upozorňujú, že práve tieto faktory môžu mať prekvapivo silný vplyv na psychiku, informuje ScienceAlert na základe správy AFP.
Podľa European Environment Agency sú environmentálne znečistenie, hluk a chemické látky spojené s vyšším výskytom depresie a úzkosti v Európe. „Štúdie konzistentne naznačujú, že znečistenie ovzdušia, napríklad vo forme jemných prachových častíc a oxidu dusičitého, je spojené s depresiou a depresívnymi symptómami,“ uvádza agentúra v správe.
Problém, ktorý začína už v detstve
Niektoré látky môžu ovplyvňovať psychiku ešte skôr, než si to človek uvedomí. Vedci upozorňujú napríklad na olovo alebo takzvané endokrinné disruptory - chemické látky, ktoré môžu mať za určitých podmienok vplyv na hormonálny systém ľudí a zvierat
„Vystavenie olovu, endokrinným disruptorom a ďalším chemickým látkam, najmä počas vývojových fáz života, môže zvýšiť riziko problémov s duševným zdravím neskôr v živote,“ uvádza agentúra.
Svoje robí aj hluk z lietadiel či cestnej dopravy. Práve ten môže podľa výskumov zvyšovať riziko úzkosti a depresie, najmä u zraniteľnejších skupín.
Prečo môže byť riešením príroda
Dobrá správa je, že riešenie existuje. Odborníci tvrdia, že znižovanie znečistenia by mohlo zlepšiť nielen fyzické zdravie Európanov, ale aj ich psychickú pohodu. „Pokrok smerom k cieľom nulového znečistenia môže priniesť pozitívne vedľajšie účinky pre duševné zdravie a celkovú pohodu,“ uvádza European Environment Agency.
Pomôcť môžu aj jednoduché veci, napríklad viac času v prírode. Podľa vedcov má kontakt s prírodným prostredím vedecky potvrdené účinky na znižovanie stresu, úzkosti aj depresie.
Problém je pritom väčší, než sa zdá. Podľa údajov agentúry patrili poruchy duševného zdravia v roku 2023 medzi šiestu najväčšiu zdravotnú záťaž v Európskej únii a boli ôsmou najčastejšou príčinou úmrtí.
