💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Améby žijú vo vode a pôde a niektoré z nich dokážu napadnúť mozog.
- Úmrtnosť pri infekcii takzvanou mozog požierajúcou amébou je až 95 percent.
- Klimatická zmena rozširuje oblasti, kde sa týmto amébam darí.
- Riziko je najmä v teplej sladkej vode, nie v pití vody z kohútika.
Vyzerá neškodne. Teplá sladká voda v jazere, rieke či prírodnom kúpalisku. Práve tam sa však môžu nachádzať mikroskopické organizmy, ktoré patria k najsmrteľnejším patogénom, aké poznáme. Hovoríme o takzvaných voľne žijúcich amébach - jednobunkových tvoroch, ktoré nepotrebujú hostiteľa a prežívajú prakticky všade, kde je vlhko, píše portál The Conversation.
„Tieto organizmy sú zriedkavé, no ak k infekcii dôjde, následky sú takmer vždy fatálne,“ upozorňuje Manal Mohammed, odborná asistentka pre medicínsku mikrobiológiu na University of Westminster, ktorá sa tejto téme venuje.
Jednobunkové tvory s nečakanými schopnosťami
Voľne žijúce améby sa vyskytujú v pôde, kalužiach, jazerách aj vodovodných systémoch. Dokážu meniť tvar a pohybovať sa pomocou dočasných výbežkov nazývaných pseudopódiá, takzvané nepravé nohy.
Vďaka nim sa vedia prispôsobiť extrémne rôznym podmienkam a prežiť aj tam, kde by iné mikroorganizmy zlyhali. Práve táto prispôsobivosť z nich robí problém, ktorý sa len ťažko drží pod kontrolou.
Mozog požierajúca améba a takmer istá smrť
Najznámejším a zároveň najobávanejším druhom je Naegleria fowleri (Slzovičkovka zhubná), často označovaná ako mozog požierajúca améba. Prirodzene sa jej darí v teplej sladkej vode, najmä pri teplotách medzi 30 až 40 stupňami Celzia. Typickým prostredím sú jazerá, rieky či termálne pramene počas horúcich letných dní.
K nákaze dochádza vtedy, keď sa kontaminovaná voda dostane do nosa. Odtiaľ sa améba presúva pozdĺž nervových dráh až do mozgu, kde začne doslova ničiť mozgové tkanivo. Výsledkom je akútna infekcia, ktorá má úmrtnosť 95 až 99 percent.
Dôležité je, že nákaza nevzniká pitím vody a neprenáša sa medzi ľuďmi. Riziko vzniká výlučne pri vniknutí vody do nosa, napríklad pri skákaní do vody alebo potápaní.
Prípad zo Slovenska, ktorý zmenil vnímanie rizika
Dlhé roky sa Naegleria fowleri spájala najmä s tropickými a subtropickými oblasťami. Minulý rok však Slovensko zasiahla tragédia, ktorá ukázala, že nejde o vzdialený problém. Po kúpaní v teplej sladkej vode zomrel chlapec, u ktorého lekári potvrdili nákazu touto amébou.
Táto udalosť výrazne zvýšila pozornosť verejnosti aj odborníkov a otvorila otázku, či sú naše vodné plochy a systémy pripravené na meniace sa podmienky.
Prečo sa ich tak ťažko zbavujeme
Teoreticky možno améby zabiť správnou úpravou vody a chlórovaním. V praxi je to však zložitejšie. Améby sa dokážu prichytiť na biofilmy, teda vrstvy mikroorganizmov, ktoré sa tvoria na vnútorných stenách potrubí. V tomto prostredí sú chránené pred dezinfekčnými látkami.
Navyše si dokážu vytvoriť cysty, tvrdé ochranné obaly, ktoré im umožňujú prežiť teplo aj nepriaznivé podmienky. To je problém najmä v lete a v zle udržiavaných vodných systémoch.
Améby ako úkryt pre ďalšie patogény
Nebezpečenstvo voľne žijúcich améb nespočíva len v nich samotných. Fungujú aj ako ochranný štít pre iné mikroorganizmy. Niektoré baktérie sa v nich naučili prežívať a dokonca sa v nich množiť.
Ide napríklad o pôvodcov tuberkulózy či legionárskej choroby. Améby dokážu chrániť aj huby spôsobujúce zápaly mozgových blán či vírusy vyvolávajúce respiračné a tráviace infekcie. Týmto spôsobom môžu nepriamo prispievať aj k šíreniu antibiotickej rezistencie.
Klimatická zmena ako katalyzátor problému
Podľa odborníkov klimatická zmena vytvára ideálne podmienky pre šírenie týchto organizmov. Otepľovanie vôd a dlhšie teplé obdobia rozširujú oblasti, kde sa Naegleria fowleri dokáže udržať.
To znamená viac rekreačného kúpania, viac kontaktu s teplou sladkou vodou a vyššie riziko, že sa z extrémne zriedkavej infekcie stane častejší problém.
Okrem toho väčšina vodárenských systémov voľne žijúce améby rutinne netestuje. Sú zriedkavé, ťažko odhaliteľné a vyžadujú špecializované laboratórne metódy. Bezpečnosť vody sa preto opiera najmä o správne chlórovanie, udržiavanie dezinfekcie a pravidelné preplachovanie systémov. Plošný monitoring však zatiaľ nie je štandardom.
Riziko nie je len v mozgu
Améby môžu spôsobiť aj bolestivé očné infekcie, najmä u používateľov kontaktných šošoviek. U ľudí s oslabenou imunitou sa môžu objaviť kožné lézie alebo zriedkavé systémové infekcie postihujúce pľúca, pečeň či obličky.
Treba však dodať, že pitná voda z kohútika nepredstavuje riziko. Nákaza vzniká len pri vniknutí vody do nosa. Riziko z dobre udržiavaných bazénov je extrémne nízke. Najnebezpečnejšia je teplá, stojatá sladká voda počas horúcich dní.
Ako znížiť riziko na minimum
Prevencia je kľúčová. Vyhýbaj sa potápaniu hlavy v jazerách a riekach počas horúčav, používaj nosové klipy a uprednostňuj dobre udržiavané kúpaliská. Kontaktné šošovky nikdy neumývaj vodou z kohútika a na výplach nosa používaj len sterilnú, destilovanú alebo prevarenú vodu.
Ak sa po kontakte so sladkou vodou objaví silná bolesť hlavy, horúčka, nevoľnosť alebo stuhnutý krk, okamžite vyhľadaj lekársku pomoc. V tomto prípade môže rozhodovať čas.
