EbolaUnsplash/cdc/
StoryEditor

Koronavírus aj opičie kiahne sa môžu schovať. Na tieto smrteľné choroby dodnes ľudstvo nemá liek

iDnes.czJosef Hora30.05.2022., 08:00h

Pandémia koronavírusu rýchlo ochromila svet. Podľa oficiálnych štatistík na covid zomrelo šesť miliónov ľudí. Teraz už s ním ľudstvo bojuje a má proti nemu vakcíny, podobne ako na opičie kiahne, ktorých šírenie prekvapilo mnoho štátov v posledných dňoch. Stále však existujú smrteľné choroby, ktoré liečiť nevieme.

Lajkuj Brainee.sk na

Sú choroby, s ktorými si ľudstvo dokázalo bez problémov poradiť. Potom sa vyskytli také, s ktorými sme museli nejaký čas bojovať, no aj tak sme prišli na spôspob, ako sa proti nim chrániť. Dnes ti však predstavíme tie, ktoré nás aj po rokoch desia. Vo väčšine prípadov totiž infikovaných čaká smrť, píše Josef Hora.

Ebola zabije až 90 percent pacientov

Jednou z najväčších hrôz afrických krajín je ebola. Chorobu spôsobuje vírus objavený v roku 1976, ktorý napáda človeka a niektoré primáty. Niektoré kmene vírusu majú úmrtnosť aj 90 percent a zakaždým, keď epidemiológovia počujú ich názvy ako ebola-Zair, ebola-Sudán a ebola-Bundibugyo, vedia, že je zle.

image

Virológ o opičích kiahňach: Môžu sa šíriť aj kvapôčkovou cestou, oproti koronavírusu je tu ale zásadný rozdiel

Inkubačná doba choroby je päť až 10 dní, objavuje sa zvracanie, hnačka, vredy v ústach a krvácanie – preto sa ebole tiež hovorí krvácavá horúčka. Prvá krv sa objaví cez tráviace ústrojenstvo, potom človek krváca zo všetkých telesných otvorov. Ale aj z vnútorných orgánov, ebola ťažko poškodzuje najmä pečeň.

Lekári vykonávajúci pitvu zomrelých popisovali stav ich pečene slovami „ako namixovaná“ či „krvavá kaša“. Smrť alebo postupné uzdravovanie nastáva obvykle v rozmedzí šiestich až desiatich dní. Meno ebola bolo prevzaté od rieky, ktorá preteká oblasťou, v ktorej prepukla prvá epidémia.

Neglerióza - parazit, ktorý ľuďom požiera mozog

Za pôvodom ďalšej najsmrteľnejšej choroby na planéte sa môžeme vrátiť do niekdajšieho Československa. V Ústí nad Labem v rokoch 1962 až 1965 bol zistený doteraz najväčší výskyt tejto choroby na svete. Išlo o negleriózu, ktorej sa tiež hovorí „primárna amébová meningoencefalitída“. Ide o vzácny hnisavý zápal mozgových blán a mozgu.

image

Mnohé smrteľné choroby zasahujú mozog

Unsplash/milad Fakurian/

Pôvodcom je malý organizmus, améba Naegleria fowleri, ktorej anglický názov znie „brain-eating amoeba“, teda mozog požierajúci améba. Zabíja tak, že doslova požiera mozgové tkanivo nakazených. Ľudstvo ju objavilo v 60. rokoch 20. storočia a jej najväčšia epidémia zasiahla vtedy nič netušiace Československo.

Počas pár rokov zomrelo v Ústí 16 mladých ľudí. Mikrobiológovia a epidemiológovia dlho nedokázali prísť na to, že úmrtia spôsobovala améba, neustále totiž hľadali bakteriologický pôvod choroby. Malý organizmus nakoniec objavili za veľmi zvláštnych okolností.

Améba prežívala iba v ústeckých kúpeľoch Dr. Vrbenského. Keď boli totiž raz za čas súťaž vo vodnom póle, hladina sa musela zdvihnúť, aby sa dalo hrať aj v plytkej časti určenej deťom. Keď sa potom hladina opäť znížila, améby, žijúce v prasklinách keramického obkladu, sa začali vyplavovať. V USA od roku 1962 dostalo túto chorobu 132 ľudí, prežili len traja.

image

Vedci prvýkrát podali revolučný liek proti rakovine. Pacientovi pichli vakcínu s vírusom

Besnota opradená poverami

Na besnotu, ktorej sa tiež hovorí rabies (z latinského rabhas – páchať násilie, pozn. red.), besnenie či lyssa (z gréckeho ľud – násilie), stále umiera okolo 55-tisíc ľudí ročne, najmä v Afrike a Ázii. Pôvodcom je vírus, ktorý napáda centrálny nervový systém všetkých teplokrvných živočíchov vrátane ľudí. Inkubačná doba je 10 dní až niekoľko mesiacov. U zvierat je najčastejšia tzv. „zúrivá forma“.

V 1. fáze sa objaví apatia, depresia a ochrnutie hltana, čo znemožňuje prehĺtanie a sliny tečú z úst von. Pri 2. fáze nastupuje asi trojdňová agresivita, napádanie iných zvierat i človeka, zviera sa vrhá na steny, ohrýza či požiera napríklad kamene, silné svrbenie núti škrabať sa do mäsa. Zvieratá škúlia a majú ochrnuté hlasivky.

Po troch dňoch nasleduje posledné štádium, ochrnutie končatín, močového mechúra i konečníka a nasleduje úhyn. Podobné príznaky majú aj ľudia, na ktorých sa choroba prenáša najmä zo slín, najčastejšie po napadnutí chorým zvieraťom. Záznamy o besnote sú staré aj päťtisíc rokov. Chorí často končili upálení na hranici, väčšina procesov spadá práve do obdobia epidémií besnoty.

image

Stále existujú choroby, na ktoré nemáme žiadny liek

Unsplash/olga Kononenko/

Keď sa už vtedy liečilo, doporučovala sa konzumácia pečene besného psa, račích očí, kohútych mozgov alebo hrebienkov. Akonáhle choroba prepukne, končí vždy smrteľne. Po pohryznutí sa dá človeku ešte pomôcť včasným očkovaním, protilátky prítomné počas inkubačnej doby zabránia postupu vírusu do mozgu.

Choroba skamenených ľudí

Ak človek ochorie vzácnou genetickou poruchou zvanou FOP, čo je skratka pre Fibrodysplasia ossificans progressiva, je isté, že zomrie. Je to jediné ochorenie, kedy sa jeden orgán mení na iný. Choroba sa na začiatku často prejaví deformáciou palca na nohe. Následne dochádza k pravidelným opuchom mäkkých tkanív. Pri postupnej progresii sa ale deje niečo, čo nemá v ľudskom tele obdobu. Svaly, šľachy, väzy a ďalšie mäkké tkanivá sa postupne menia na kosti.

Dôvodom je mutácia opravných mechanizmov. Postupne tuhnú kĺby, na kosť sa menia napríklad žuvacie svaly, čo znemožňuje príjem potravy, „skamenená“ chrbtica a hrudný kôš narušia obeh krvi a dýchania. Aj cez kožu sú viditeľné väčšie či menšie prebytočné kostrové výrastky, ich odstránenie ale vedie k ich ešte intenzívnejšiemu rastu. Ľudia sa dožívajú okolo štyridsiatich rokov veku.

image

Rusko chcelo opičie kiahne použiť ako biologickú zbraň, tvrdí plukovník

Priónové choroby a tkanivo deravé ako špongia

Medzi najsmrteľnejšie choroby na planéte patria aj ochorenia známe ako priónové choroby. V mozgu cicavcov vrátane človeka existujú tzv. priónové bielkoviny, ktoré sa pravdepodobne podieľajú na výkonnosti dlhodobej pamäte, oddychu a spánku. Bielkovina sa ale určitým mechanizmom môže premeniť na chybnú a vznikne tzv. prión.

Ten je veľmi odolný proti štiepnym enzýmom odpratávajúcim chybné bielkoviny – telo sa ho jednoducho nevie zbaviť. Prióny potom tvoria chuchvalce, ktoré bunku nakoniec zahltia a zahubia. V šedej hmote vznikajú mikrotrhliny, celkové tkanivo je potom deravé ako huba na riad. Dôsledkom je veľmi rýchla progresia demencie a smrť.

image

Stále existujú choroby, na ktoré nemáme žiadny liek

Unsplash/sharon Mccutcheon/

Vedci zistili, že choroba sa môže u ľudí šíriť aj potravou, čo je dokázané iba u kmeňa Fore z Novej Guiney. Je to dôsledok kanibalizmu – jedenie mozgov svojich predkov. Prenos medzi druhmi, napríklad z hovädzieho dobytka na človeka, sa zisťuje.

iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, kde patrí aj portál Brainee.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
26. september 2022 21:49