Počas jediného desaťročia zahynulo od hladu približne 62-tisíc tučniakov afrických. A ak sa nič nezmení, tento symbol južných pobreží môže zmiznúť úplne, upozorňuje portál ScienceAlert na základe štúdie, ktorá bola publikovaná v Ostrich.
Problém s potravou nespôsobili ani predátori, ani choroby. Ale človek.
Hlad zabíja potichu
Tučniaky africké každý rok vystupujú z mora na súš, aby si vymenili perie. Je to pre ne náročné a dlhé obdobie, ktoré predstavuje približne dvadsať dní bez jedla. Prežiť ho dokážu len vďaka tukovým zásobám, ktoré si starostlivo vytvoria vopred.
Lenže od polovice 2000-tych rokov sa ich hlavný zdroj potravy, sardinky (Sardinops sagax) začal dramaticky vytrácať. V niektorých rokoch klesli ich počty až na štvrtinu pôvodného stavu.
Tento stav zapríčinil, že tučniaky odchádzali na pŕchnutie bez energie. Slabé, vyčerpané. A hladné. A mnohé z nich sa už nikdy nevrátili späť do mora.
Vedci pritom telá takmer nenachádzajú. Väčšina vtákov pravdepodobne hynie priamo na otvorenom oceáne, mimo dohľadu sveta.
Klimatické zmeny a rybárske siete
Ekológ Robert Crawford z Kapského oddelenia lesného hospodárstva, rybárstva a životného prostredia v Kapskom Meste upozorňuje, že za kolapsom zásob rýb nestoja len výkyvy prírody. Rolu zohráva globálne otepľovanie, ktoré mení teplotu a slanosť oceánov, ale aj intenzívny priemyselný rybolov.
V niektorých rokoch ľudia vylovili až neuveriteľných 80 % sardiniek. A to v čase, keď sa už samy nestačili rozmnožovať. Tučniaky tak prehrali životne dôležitý boj o jedlo, uvádza aj ochranársky biológ Richard Sherley z University of Exeter.
Dnes je tučniak africký zaradený medzi kriticky ohrozené druhy. Na celej planéte ostáva menej než 10-tisíc hniezdiacich párov.
Vedci otvorene hovoria, že ak sa nič zásadné nezmení, tento druh môže zmiznúť extrémne rýchlo – do desiatich rokov.
A žiadne lokálne opatrenia to samy nezachránia. Chránené oblasti, zákazy prejazdu, obmedzenia lovu – to všetko pomáha len čiastočne. Bez riešenia klimatických zmien je to ako lepiť zlomenú kosť náplasťou.
Symbol väčšieho problému
Ich príbeh nie je žiadnou výnimkou. Po celom svete kolabujú a vytrácajú sa celé populácie zvierat: od koralov cez riečne delfíny až po africké slony. Od 70. rokov klesli počty voľne žijúcich živočíchov o viac než dve tretiny.
Plasty, pesticídy, ničenie biotopov, nadmerný rybolov, pytliactvo, fosílne palivá. Každý z týchto zásahov vytvára neustály tlak. A spolu tvoria smrteľnú pascu, pretože prírode dávame zabrať natoľko, že sa už nestíha sama obnovovať.
Tučniaky zomierajú potichu. Neprotestujú ani nekričia, len ubúdajú. A zarovno s nimi mizne aj rovnováha oceánov, potravinové reťazce aj stabilita prírodného sveta, od ktorého sme závislí viac, než si reálne pripúšťame.
Nie je to vzdialený problém niekde v Afrike, ale varovanie pre celý svet. Dôsledky pocítime všetci.