„Významné úseky hranice určujú rozvodia alebo hrebene ľadovcov, firnu (snehu tvoreného malými ľadovými zrnami) či večného snehu,” uviedla minulý týždeň švajčiarska vláda.
„Tieto útvary sa menia v dôsledku topenia ľadovcov,” stojí v jej vyhlásení. Bern zmenu oficiálne schválil v piatok, na rade je teraz Rím, ktorý vykonáva posledné úpravy hraníc. Po tom, ako obe krajiny dohovor ratifikujú, predstavia konkrétne zmeny.
Nie je to prvýkrát
Tie sa dotknú obcí Zermatt v južnom Švajčiarsku a Cervinia v severozápadnom Taliansku pod Matterhornom, siedmou najvyššou horou Álp. Úprava hraníc nastane v okolí významných miest Testa Grigia, Plateau Rosa, Rifugio Carrel a Gobba di Rollin.
Nie je to prvýkrát, čo sa taliansko-švajčiarska hranica prekresľuje. V roku 2000 sa hranica blízko stanice lanovky Furggsattel pri Zermattu posunula o 100 až 150 metrov, preto sa lanovka odvtedy nenachádza v Taliansku, ale vo Švajčiarsku.
Posuny hraníc súvisia s topením ľadovcov a pohybom ich hrebeňov. Meteorologická služba Copernicus v posledných rokoch informuje o tom, ako rýchlo sa ľadovce v Európe topia kvôli rekordne horúcim rokom a klimatickým zmenám. Ľadovec Theodul napríklad medzi rokmi 1973 a 2010 stratil takmer štvrtinu svojej hmotnosti a hranice sa vtedy posunuli o 100 metrov.
Situácia je kritická
Jeden z najznámejších talianskych ľadovcov, Dosdè v talianskych Alpách, ustúpil za posledný rok o sedem metrov. Kvôli klimatickým zmenám stratilo Švajčiarsko medzi rokmi 2021 až 2023 až desať percent svojich ľadovcov, zvlášť na východe a juhu krajiny v okolí Matterhornu.
„Švajčiarske ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie,” uviedla švajčiarska Akadémia vied. „Rýchlosť topenia je dramatická: Za dva roky sme stratili toľko ľadu ako v rokoch 1960 až 1990,” upozornila učená spoločnosť.
