Bez jednoduchého prístupu k sladkovodným jazerám, potokom a priehradám závisí prežitie zhruba jedného zo štyroch ľudí na svete na zásobách vody pod zemským povrchom. A ako píše portál ScienceAlert, každý z nich môže byť v budúcnosti ohrozený.
Do konca storočia by mohli byť desiatky až stovky miliónov ľudí zbavených aj tohto slabého prísunu vlahy, keďže zvyšujúce sa teploty spôsobujú, že plytké zásoby podzemnej vody sa premenia na toxické žumpy.
Medzinárodný tím výskumníkov vyvinul model prenosu tepla v globálnom meradle, aby dal tvrdé čísla teplotným zmenám zdrojov podzemnej vody na celom svete pri rôznych scenároch otepľovania. Štúdiu publikovali v prestížnom magazíne Nature Geoscience.
Viac ako pol miliardy ľudí v ohrození
V najhoršom prípade mohlo byť takmer 590 miliónov ľudí v roku 2100 odkázaných na zdroje vody, ktoré nespĺňajú najprísnejšie normy pre pitnú vodu. V ére, keď vlny horúčav, topiace sa ľadovce a stúpajúce oceány pravidelne plnia titulky novín a webov, sa len zriedkavo zamýšľame nad účinkami globálneho otepľovania na samotnú zem.
„Veľa pozornosti na klimatické zmeny sa oprávnene týkalo poveternostných udalostí a dostupnosti vody,“ vysvetľuje hydrológ Dylan Irvine z Univerzity Charlesa Darwina v Austrálii. „Musíme však myslieť viac na vplyv, ktorý bude mať zmena klímy na podzemnú vodu.“
Je pravda, že vrstvy skál a pôdy pod našimi nohami nezodpovedajú schopnosti morskej vody absorbovať teplo. Je však prekvapujúce, že následkom otepľovania podzemných vôd sa venovalo tak málo pozornosti, najmä keď vlastnosti, ako je nedostatok a miera jej dopĺňania, boli v minulosti predmetom masívneho skúmania.
Katastrofa nevídaných rozmerov
Voda uväznená v poréznych horninách tesne pod povrchom môže byť plná rozpustených minerálov, znečisťujúcich látok a potenciálnych patogénov, čo z nej často robí zúfalú poslednú možnosť pre komunity, ktoré sú na nej závislé. Ak by sme tieto zásobárne vody ohriali len o jeden až dva stupne, výsledky by boli katastrofálne.
Prišli by o kyslík, čo by uľahčilo rast nebezpečných baktérií alebo rozpúšťanie nadmernej koncentrácie ťažkých kovov, ako je arzén alebo mangán. „Už teraz žije asi 30 miliónov ľudí v regiónoch, kde je podzemná voda teplejšia, ako stanovujú najprísnejšie smernice o pitnej vode,“ hovorí hlavná autorka štúdie Susanne Benzová, geovedkyňa z Technologického inštitútu v Karlsruhe v Nemecku.
„To znamená, že bez úpravy tam nemusí byť bezpečné piť vodu. Treba ju najprv minimálne prevariť. Pitná voda sa ohrieva aj vo vodovodných potrubiach teplom v zemi.“ Dokonca aj pre populácie s dostatočne veľkými povrchovými nádržami v blízkosti by vypúšťanie ohriatej podzemnej vody mohlo zmeniť kľúčovú dynamiku, ktorá udržuje jej vodu bezpečnú pre ľudskú spotrebu.
Najviac budú trpieť najzraniteľnejší
Je najpravdepodobnejšie, že 77 až 88 miliónov ľudí bude do roku 2100 podľa predpokladov žiť v oblasti, kde podzemná voda nespĺňa najprísnejšie normy pitnej hodnoty. V extrémnom prípade eskalácie emisií uhlíka by to bolo až 588 miliónov ľudí. Tí by potom boli odkázaní na vodu, ktorú by bolo potrebné upraviť, aby bola nezávadná.
Je nutné dodať, že nie všetky lokality budú vystavené rovnakému riziku. Horské regióny by mohli zostať bezpečné, pretože vody zostávajú chladnejšie oveľa dlhšie. Naopak, spoločenstvá v oblastiach s plytkými vodnými systémami alebo mimoriadne vysokými mierami otepľovania atmosféry sa budú takmer určite musieť vyrovnať s veľkými problémami.
V mnohých prípadoch sú to tiež komunity s najmenšími dostupnými zdrojmi na zabezpečenie bezpečnosti ich vody. „Naše výsledky ukazujú, aké dôležité je prijať opatrenia na ochranu podzemných vôd a nájsť trvalé riešenia na boj proti negatívnemu vplyvu klimatických zmien na podzemné vody,“ varuje Benzová.
