„Mám všetky nešťastia Balchašu priamo pred očami,” povedal agentúre AFP miestny rybár Alexej Grebennikov na severnom brehu tohto jedinečného jazera, ktorého voda je niekedy slaná, inokedy sladká a ktoré je domovom mnohých vzácnych druhov.
„Rýb je tu čoraz menej, je to katastrofálne,” hovorí päťdesiatnik na svojej lodi zakotvenej v prístave priemyselného mesta Balchaš, ktoré stále vyzerá ako za sovietskej éry. Na brehu pláva hrdzavý nepoužívaný čln, ktorý slúži na odpratávanie piesku z malého zálivu.
Z idylky bažina
„Predtým sme vozili turistov na rybolov. Teraz sa z tohto miesta stala bažina,” pokračuje tento organizátor športového rybolovu. Vo svojom laboratóriu v meste tieto zmeny skúma vedkyňa Olga Charipovová. „Balchaš je najväčšou rybárskou nádržou v krajine. Keď však klesne hladina vody, klesne aj množstvo rýb, pretože sa narušia podmienky pre ich rozmnožovanie,” vysvetlila agentúre AFP.
Hladina vody v „perle Kazachstanu” je teraz len jeden meter nad hranicou, ktorá je považovaná za kritickú. Na jar prišla spása z nebies: po nebývalých záplavách odviedli rieky do Kaspického mora - najväčšieho jazera v regióne - a do rieky Balchaš na šesť miliárd kubických metrov vody. No hoci voda stúpla o niekoľko centimetrov, základný trend zostáva.
„Hladina Balchašu od roku 2019 všade klesá, a to predovšetkým kvôli zníženiu prietoku rieky Ili, ktorá pramení v susednej Číne v oblasti Sin-ťiang,” vysvetľuje Charipovová. Tento osud zdieľajú v rôznej miere všetky veľké jazerá, známe aj ako uzavreté moria, v Strednej Ázii: Aralské jazero prakticky zmizlo, alarmujúca je situácia v Kaspickom mori a v ohrození je aj jazero Issyk-Kul v Kirgizsku.
Na ceste k záhube
Tieto horské jazerá, ktoré sú izolované od oceánu, sú totiž v suchých oblastiach obzvlášť „zraniteľné” voči poruchám „zhoršeným globálnym otepľovaním a ľudskou činnosťou”, vysvetľuje popredný vedecký časopis Nature. Zvyšujúca sa teplota zrýchľuje odparovanie vody, zatiaľ čo hydrologické zdroje sa zmenšujú v dôsledku topenia okolitých ľadovcov.
Tým tiež klesá aj hospodársky význam Balchaša, ktorý leží na trase „nového hodvábneho chodníka”, čínskeho infraštruktúrneho projektu spájajúceho Áziu s Európou. Podľa štúdie vedcov z Oxfordskej univerzity z roku 2021 zverejnenej v časopise Water je tento úbytok spôsobený predovšetkým nadmerným využívaním rieky Ili Čínou k uspokojeniu rastúcich potrieb jej poľnohospodárstva, vrátane pestovania bavlny.
Ten istý zdroj ďalej uvádza, že „ak sa hydroklimatický režim Ili do roku 2060 nezmení a Čína bude pokračovať v rozvoji svojho poľnohospodárstva, budú zásoby vody čoraz obmedzenejšie”. Peking, ktorý je pre stredoázijské krajiny kľúčovým hospodárskym partnerom, je v otázkach vody menej naklonený spolupráci.
„Príprava a podpis dohody s Čínou o zdieľaní vody cezhraničných riek je kľúčovou otázkou,” uviedlo koncom júla pre agentúru AFP kazašské ministerstvo vodných zdrojov a zdôraznilo, že „hlavným cieľom je dodávať objemy vody potrebné na zachovanie Balchašu”.
Masívne znečistenie
Okrem odvádzania vody dochádza podľa kazašských úradov aj ku „znečisteniu ťažkými kovmi, pesticídmi a ďalšími škodlivými látkami”. Ak nie je jasný vinník, stačí zdvihnúť oči a pričuchnúť k vzduchu. Na mestskej pláži sa totiž rekreanti kúpu s výhľadom na dymiace komíny obrovského metalurgického závodu Kazachmys, najväčšieho kazašského výrobcu medi.
Miera výskytu rakoviny pľúc je tu takmer desaťkrát vyššia ako v celom regióne, kde je napokon podľa zdravotných úradov najvyššia v celej krajine. A do ovzdušia sa stále vypúšťajú desaťtisíce ton škodlivín. „Kazachmys sa snaží zabrániť ekologickým katastrofám na Balchaši,” povedal agentúre AFP inžinier pre životné prostredie spoločnosti Čerchan Rustemov.
Hoci bol Kazachmys potrestaný za nedodržiavanie ekologických noriem, popiera, že by bol hlavným znečisťovateľom rieky Balchaš. V budúcnosti sa plánuje zamerať na zníženie ekologickej záťaže rieky. Napriek tomu závod vypúšťa priemyselný odpad do ďalšej obrovskej vodnej nádrže, a to hneď vedľa jazera.