„Suché časti Grónska bez pokrytia ľadom od roku 2000 v priemere pohlcujú ročne viac než 65-tisíc ton metánu z atmosféry, zatiaľ čo z vlhkých oblastí je ročne vypustených 9-tisíc ton,” píše sa v štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications Earth & Environment.
Výnimočné mikroorganizmy
Ide o povzbudivé zistenia, pretože metán negatívne vplýva na globálne otepľovanie na druhom mieste po oxide uhličitom (CO2). Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) je zodpovedný za približne 30 percent nárastu priemernej teploty od obdobia priemyselnej revolúcie.
Hlavný autor štúdie geológ Bo Elberling uviedol, že časti Grónska, ktoré nie sú pokryté ľadom, sú v takomto stave od poslednej doby ľadovej. Nikdy v nich nebolo priveľké množstvo skleníkových plynov, ako sa to deje v iných častiach Arktídy. Absorpcia tohto plynu je možná vďaka výnimočným mikroorganizmom, ktoré žijú len tu.
Svetové množstvo metánu neovplyvní
„Tieto mikroorganizmy využívajú metán, ktorý preniká do pôdy z atmosféry a menia ho na oxid uhličitý,” uviedla univerzita. Aj to je skleníkový plyn, no jeho účinok je výrazne menší ako účinok metánu. Univerzita preto premenu metánu na CO2 označila za dobrú klimatickú správu.
Grónsko však podľa vedcov neovplyvní celkové svetové množstvo metánu v atmosfére. „Objem pohlcovania metánu v Grónsku je jednoducho príliš nízky v porovnaní s inými známymi zdrojmi metánu,” uviedli autori štúdie. Metán v atmosfére zotrvá 12 rokov, CO2 celé storočia. Vplyv metánu na skleníkový efekt je však 25-krát vyšší.
