Keď vlny oceánov stúpajú a klesajú, ich sila pôsobí na morské dno a vytvára seizmické vlny. Tieto seizmické vlny sú také silné a rozšírené, že sa prejavujú ako stály úder na seizmografoch, rovnakých prístrojoch, ktoré sa používajú na monitorovanie a štúdium zemetrasení, píše portál The Conversation.
Tento vlnový signál je v posledných desaťročiach čoraz intenzívnejší a odráža čoraz búrlivejšie more a vyššie vlnenie oceánov. „V novej štúdii v časopise Nature Communications sme s kolegami sledovali tento nárast na celom svete za posledné štyri desaťročia,” hovorí Richard Aster, profesor geofyziky a vedúci katedry na Colorado State University.
Globálne údaje v spojení s ďalšími oceánskymi, satelitnými a regionálnymi seizmickými štúdiami ukazujú desaťročia trvajúci nárast energie vĺn, ktorý sa zhoduje s narastajúcimi problémami pripisovanými zvyšovaniu globálnych teplôt.
Cenné seizmické signály
„Globálne seizmografické siete sú najlepšie známe monitorovaním, štúdiom zemetrasení a tým, že umožňujú vedcom vytvárať snímky hlbokého vnútra planéty. Tieto vysoko citlivé prístroje nepretržite zaznamenávajú obrovské množstvo prírodných a človekom spôsobených seizmických javov, vrátane sopečných erupcií, jadrových a iných výbuchov, meteorov, zosuvov pôdy a zemetrasení ľadovcov,” vysvetľuje Aster.
Okrem toho však zachytávajú aj pretrvávajúce seizmické signály z vetra, vody a ľudskej činnosti. Najlepšie to bolo vidieť pri pandémii koronavírusu, kedy seizmografické siete pozorovali globálne utíšenie seizmického hluku spôsobeného človekom z dôvodu protipandemických opatrení.
„Oceánske vlny generujú mikroseizmické signály dvoma rôznymi spôsobmi. Najenergickejší z nich, známy ako sekundárny mikroseizmus, pulzuje v intervale približne 8 až 14 sekúnd. Keď sa skupiny vĺn pohybujú cez oceány v rôznych smeroch, navzájom sa rušia a vytvárajú tlakové zmeny na morskom dne. Rušivé vlny však nie sú vždy prítomné, takže v tomto zmysle ide o nedokonalú náhradu celkovej aktivity oceánskych vĺn,” pokračuje odborník.
Druhý spôsob, akým oceánske vlny generujú globálne seizmické signály, sa nazýva proces primárneho mikroseizmu. Tieto signály sú spôsobené pohybom morských vĺn, ktoré priamo tlačia a ťahajú morské dno.
Keďže pohyby vody vo vlnách s hĺbkou rýchlo klesajú, vyskytuje sa v oblastiach, kde sú hĺbky vody menšie ako 300 metrov. Primárny signál mikroseizmu je viditeľný v seizmických údajoch ako trvalý bzukot s periódou medzi 14 a 20 sekundami.
Čo nám hovorí trasúca sa planéta
„V našej štúdii sme odhadli a analyzovali historickú intenzitu primárneho mikroseizmu späť do konca osemdesiatych rokov minulého storočia na 52 seizmografických miestach po celom svete s dlhou históriou nepretržitého zaznamenávania. Zistili sme, že 41 (79 percent) z týchto staníc vykazovalo v priebehu desaťročí veľmi významný a progresívny nárast energie.”
Výsledky naznačujú, že celosvetová priemerná energia oceánskych vĺn od konca 20. storočia vzrástla priemernou rýchlosťou 0,27 percenta ročne. Od roku 2000 však tento celosvetový priemerný nárast miery vzrástol o 0,35 percenta ročne.
„Najväčšiu celkovú energiu mikroseizmu sme našli vo veľmi búrlivých oblastiach južného oceánu v blízkosti Antarktického polostrova. Tieto výsledky však ukazujú, že vlny severného Atlantiku sa za posledné desaťročia v porovnaní s historickými úrovňami zintenzívnili najrýchlejšie.”
To je podľa vedcom priamo v súlade s nedávnym výskumom, ktorý naznačuje, že intenzita búrok v severnom Atlantiku a pobrežné riziká sa zvyšujú. Búrka Ciarán, ktorá v novembri 2023 zasiahla Európu silnými vlnami a vetrom so silou hurikánu, bola jedným z rekordných príkladov.
Bude horšie
Desaťročia trvajúci záznam mikroseizmu tiež ukazuje sezónne výkyvy silných zimných búrok medzi severnou a južnou pologuľou. Zachytáva účinky rastúceho a zmenšujúceho sa antarktického morského ľadu na tlmenie vĺn, ako aj viacročné maximá a minimá spojené s cyklami El Niño a La Niña a ich účinky na veľké vzdialenosti na oceánske vlny a búrky.
Tieto a ďalšie nedávne seizmické štúdie spoločne dopĺňajú výsledky výskumu klímy a oceánov, ktoré ukazujú, že búrky a vlny sa s otepľovaním podnebia zintenzívňujú.
„Oceány absorbovali asi 90 percent prebytočného tepla spojeného s rastúcimi emisiami skleníkových plynov z ľudskej činnosti v posledných desaťročiach. Táto prebytočná energia sa môže premietnuť do škodlivejších vĺn a silnejších búrok. Naše výsledky ponúkajú ďalšie varovanie pre pobrežné komunity, kde zvyšujúce sa výšky oceánskych vĺn môžu búšiť pobrežia, poškodzovať infraštruktúru a erodovať pevninu,” dodáva na záver Aster.
