Na tento negatívny dôsledok vojen upozorňuje Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu, známy aj pod názvom Svetový deň ochrany životného prostredia vo vojne, ktorý pripadá na 6. novembra.
Vyhlásilo ho Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v rezolúcii A/RES/56/4 z 5. novembra 2001 a prvýkrát sa pripomínal v roku 2002.
Medzi najčastejšie negatívne vplyvy vojenských konfliktov na životné prostredie patria vypálené polia, otrávená pôda, kontaminovaná voda, vyrúbané či inak zničené lesy a celkové poškodenie biodiverzity. Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa ozbrojené konflikty dotkli viac ako dvoch tretín ekosystémov vo svete a približne 40 percent ozbrojených konfliktov za viac ako 60 rokov bolo spojených s využívaním prírodných zdrojov ako drevo, zlato, diamanty, ale aj úrodná pôda či pitná voda.
Škody spôsobené na životnom prostredí počas vojnových konfliktov narúšajú ekosystémy a ohrozujú prírodné zdroje ešte dlho po skončení bojov. Negatívne dôsledky zapríčinené vojnou sa často rozširujú za hranice bojujúcich štátov a majú dosah aj na budúce generácie.
OSN kladie dôraz aj na to, aby opatrenia v oblasti životného prostredia boli súčasťou stratégie predchádzania vojenským konfliktom, lebo mier sa nedá zaistiť, ak budú zničené prírodné zdroje a ekosystémy. V tejto súvislosti prijala OSN 27. mája 2016 rezolúciu, ktorá vyzdvihla význam zdravých ekosystémov pri znižovaní rizika ozbrojených konfliktov.
