Mala by prehodnotiť záväzky Slovenska v rámci Národného energetického a klimatického plánu. Informovala o tom Slovenská klimatická iniciatíva (SKI). Slovensko zaslalo svoj návrh Národného energetického a klimatického plánu Európskej komisii v auguste tohto roka, podľa SKI však obsahuje rozpory s inými strategickými materiálmi v boji s klimatickou zmenou.
„Pri produkcii skleníkových plynov z budov napríklad počíta so štyrmi megatonami tzv. ekvivalentov oxidu uhličitého, čo je dvojnásobok strednej hodnoty cieľa nastaveného v rámci dlhodobej stratégie obnovy budov na úrovni 1,8 megatony,” priblížila iniciatíva.
Mrháme potenciálom
„Už len tento rozpor medzi dvoma strategickými materiálmi Slovenska ukazuje, že v téme opatrení na boj s klimatickou zmenou musí nová vláda upratať,” podotkla koordinátorka SKI Kateřina Chajdiaková. Slabé ambície v boji s klimatickou zmenou sú podľa nej zlým signálom, sú škodlivé pre kvalitu života na Slovensku a sú premrhaním sociálno-ekonomického potenciálu.
Slovensko má do roku 2030 na opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov, či už v domácnostiach, priemysle alebo v doprave, v rôznych finančných schémach z Európskej únie k dispozícii deväť miliárd eur. To môže podľa SKI pomôcť slovenskej ekonomike a prispieť k zamestnanosti a rastu platov.
Dôsledky zmeny klímy už vidieť aj u nás
Napríklad komplexnú obnovu budov robia lokálne firmy, časť stavebných materiálov sa vyrába i na Slovensku. „V konečnom dôsledku nielen obnova budov, ale aj väčšie využitie obnoviteľných zdrojov šetrí peniaze spotrebiteľom, teda zlepšuje ich sociálnu situáciu,” skonštatovala Chajdiaková.
SKI zároveň upozorňuje, že dôsledky klimatickej zmeny vidno už i na Slovensku. Ide o prudké nárazové dažde, teplotné rekordy či príchod nových invazívnych druhov hmyzu.
„Slovenskí klimatológovia počítajú, že postupne sa dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska stanú štandardom na Liptove a v severných regiónoch, pričom juh sa ešte viac oteplí,” poukázala Chajdiaková. Dodala, že v budúcnosti bude mať klimatická zmena zásadnejší vplyv na ľudí, vodnú bilanciu a aj na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo či rybárstvo.
