Nový výskum hlavného systému oceánskych prúdov v Atlantickom oceáne nemá pre nás veľmi priaznivé správy. Vedci totiž predpokladajú, že kolaps týchto prúdov by mohol nastať už v roku 2025 - to je pesimistický scenár. Do roku 2050 nastane určite.
Znepokojujúca správa
Ak si myslíš, že sa ťa táto informácia nijako netýka, pravdepodobne budeš na veľkom omyle. Veď sa pozri okolo seba a uvidíš, že už teraz je situácia vážna. Hrozivé, ničiace búrky, požiare či suchá. Toho všetkého sme svedkami už aj dnes.
Atlantická meridionálna cirkulácia predstavuje veľký systém oceánskych prúdov, ktorý reguluje prenos tepla z tropických oblastí oceánov na severnú pologuľu. Okrem toho ovplyvňuje aj veľkú časť klímy na Zemi. Je tiež považovaný za jeden z najdôležitejších prvkov v klimatickom systéme našej planéty a od polovice 20. storočia sa zaznamenalo jeho spomalenie. „Vzhľadom na význam tejto cirkulácie pre klimatický systém by sme nemali ignorovať jasné indikátory blížiaceho sa kolapsu,“ píše fyzik Peter Ditlevsen a štatistička Susanne Ditlevsenová z Kodanskej univerzity, uvádza sa na portáli Science Alert.
Čo to vlastne znamená?
Ak sa tento systém zastaví, bude to mať naozaj hrozivé následky. V trópoch by došlo k narušeniu období monzúnov a v Európe a Severnej Amerike by nastali nebezpečne drsnejšie zimy. Okrem toho by sa zvýšili hladiny morí, desivé búrky či hurikány by boli oveľa častejšie. Následky zastavenia systému prúdov bude mať vážny vplyv na celé ekosystémy a aj na našu potravinovú bezpečnosť.
Atlantická meridionálna cirkulácia sa monitoruje od roku 2004, čo ale nie je dlhá doba na to, aby sa dala pochopiť celá trajektória jej súčasného spomaľujúceho sa trendu. To je dôvod, prečo sa výskumníci zamerali prostredníctvom skúmania modelov na tú oblasť oceánu, kde teplota povrchu mora najviac zodpovedá stavu cirkulácie oceánu, aby ju mohli použiť ako jeden z dvoch menej priamych ukazovateľov, pre ktoré existujú záznamy už od roku 1870.
Ďalším varovným signálom je „strata odolnosti“ systému. Prejavuje sa ako zvýšené kolísanie a odchýlky. Použitie týchto varovných signálov na posúdenie stavu systému je podobné ako meranie pulzu a krvného tlaku, aby sa zistilo zdravie ľudského srdca.
Predpovede výskumníkov naznačujú, že táto dôležitá oceánska cirkulácia by sa mala zastaviť už v roku 2025. A samozrejme, nepodarilo sa nám znížiť množstvo skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do atmosféry, ale práve naopak, podarilo sa nám ich zvýšiť, je veľmi pravdepodobné, že sme na desivej ceste k tomu, aby sme na tento oceánsky prah narazili veľmi rýchlo a tvrdo.
Môže za to klimatická zmena
Klimatická kríza naozaj dokáže ovplyvniť aj tieto prúdy. A nie je pochýb o tom, že klimatickú krízu zapríčinil človek. A hoci to mnohí popierajú a nazývajú to len prirodzenou aktivitou Zeme, je načase vytiahnuť hlavu z piesku a pozrieť sa pravde do očí – že takéto zmeny klímy sú síce prirodzené, ale nie v takejto šialenej rýchlosti. Ako teda môže klimatická kríza ovplyvniť oceánske prúdy?
„Emisie skleníkových plynov spôsobujú globálne otepľovanie, ktoré urýchľuje topenie grónskeho ľadu. Roztopená sladká voda, ktorá sa dostáva do severného Atlantiku, môže následne narušiť systém cirkulácie, čo môže spôsobiť veľké klimatické poruchy. Keď sa zvýšené množstvo topiacej sa vody z Grónska dostane do severného Atlantiku, je to sladká voda, ktorá je ľahšia ako slaná voda v jej okolí,“ hovorí Ditlevsen na portáli USA Today.
„Tento prebytok sladkej vody môže narušiť normálne klesanie morskej vody, čím sa oslabí alebo dokonca zastaví systém. Ak nastane kolaps, môže to mať ďalekosiahle následky na vývoj počasia a oceánske prúdy, čo môže viesť k významným klimatickým zmenám,“ uzatvára.
