Vlaňajšie leto bolo v Európe, ktorá je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, najteplejšie od začiatku meraní. Európsky štatistický úrad Eurostat hlásil počas neho vysoký počet nadmerných úmrtí, no presne nevyčíslil počet úmrtí spojených s teplom.
Tím vedcov z Inštitútu pre celosvetové zdravie v španielskej Barcelone a z francúzskeho Národného ústavu zdravia a medicínskeho výskumu (INSERM) sa pozrel na údaje o teplote vzduchu a úmrtnosti medzi rokmi 2015 a 2022 v 823 regiónoch 35 európskych krajín. Výskum tak pokryl celkovo 543 miliónov ľudí.
Podľa modelov potom vedci predpovedali počet úmrtí spojených s teplým počasím v každom skúmanom regióne v každom týždni vlaňajšieho leta.
Veci takto odhadli, že vlani od 30. mája do 4. septembra bolo s teplo spojených 61 672 úmrtí. Mimoriadne intenzívna vlna horúčav, ktorá trvala od 18. do 24. júla, si vyžiadala 11 600 úmrtí. „Je to veľmi vysoký počet úmrtí,“ uviedol spoluautor štúdie Hicham Achebak z INSERM-u.
Obeťami boli zväčša ľudia starší ako 80 rokov a približne 63 percent z nich tvorili ženy. Tento nepomer bol ešte vyšší u obetí starších ako 80 rokov, kde bola úmrtnosť žien vyššia o 27 percent v porovnaní s mužmi.
„Po roku 2003 poznáme účinok tepla na úmrtnosť, no na tejto analýze vidíme, že stále je treba veľa práve, aby sme ochránili populáciu,“ dodal Achebak. Odkazoval na rok 2003, keď počas jednej z najhorších vĺn horúčav v európskych dejinách zahynulo vyše 70 000 ľudí.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer. Zatiaľ čo svet sa od polovice 19. storočia oteplil v priemere o 1,2 stupňa Celzia, v Európe to do vlaňajška bolo 2,3 stupňa Celzia.
Ak nebudú prijaté opatrenia na ochranu ľudí pred stúpajúcimi teplotami, potom do roku 2030 zomrie v Európe každé leto v dôsledku tepla 68 000 ľudí. Do roku 2040 to bude 94 000 úmrtí a do roku 2050 by tento počet mohol vzrásť na 120 000, odhadujú vedci.
