Nemusíš byť zanietený aktivista, aby ti bolo jasné, že plastový odpad predstavuje pre našu planétu obrovský problém. Každý z nás môže prispieť svojou troškou a možno si už počul, že existuje hnutie Plastic Free July, ktoré každý rok organizuje výzvu mesiaca bez plastov. Funguje už od roku 2011 a odvtedy patrí júl celosvetovej snahe o obmedzenie využívania nerecyklovateľných plastových obalov. O čo ide a ako sa môžeš zapojiť?
Prvý Plastic Free July sa uskutočnil v roku 2011 a začala ho Rebecca Prince-Ruiz a niekoľko ľudí zo západoaustrálskej vlády. Pôvodne išlo o malú, lokálnu kampaň v Austrálii a teraz je známa po celom svete. Dnes je hnutie súčasťou Plastic Free Foundation Ltd a je to nezisková, nezávislá organizácia, ktorej jednou zo základných hodnôt je viera v to, že aj malé zmeny dokážu priniesť veľký rozdiel.
Globálne hnutie Plastic Free July doteraz inšpirovalo viac ako 100 miliónov ľudí v 190 krajinách sveta. Je len na tebe, či sa pridáš a rozhodneš sa aspoň pre menšie zmeny, vďaka ktorým nájdeš mnohé skvelé alternatívy plastových obalov. A možno sa z tejto tvojej snahy stane návyk, ktorý už nebudeš chcieť meniť. Ak sa chceš zapojiť, klikni na TENTO ODKAZ a vyplň krátky dotazník.
Výsledky, ktoré hýbu svetom
Dlhodobá a cieľavedomá práca hnutia prináša očakávané výsledky. Doterajší účastníci výzvy júla bez plastov zredukovali svoj domáci odpad o 15 kilogramov na osobu za rok (teda o 3,5 % menej odpadu), celosvetovo znížili množstvo odpadu o 2,1 miliardy ton, z toho 300 miliónov kilogramov spotrebných plastov. Až 86 % ľudí uskutočnilo zmeny, ktoré sa stali ich zvykom a súčasťou životného štýlu.
Po jedenástich rokoch fungovania Plastic Free July môžeme skonštatovať, že má celosvetový vplyv. Celosvetový dopyt po všetkej balenej vode sa znížil o 2,3 %, o 3,1 % sa znížil dopyt po všetkých obaloch na ovocie a zeleninu a o 4 % sa znížil dopyt po plastových slamkách.
Eurostat vyčíslil, že v roku 2018 na jedného obyvateľa Európy pripadalo 33,2 kilogramu odpadu z plastových obalov, ale v roku 2019 to už bolo 34,3 kilogramu. Napriek množstvu odpadu, Slovensko patrí k premiantom EÚ, pretože recykluje až 53 % plastových obalov. Napríklad susedné krajiny Rakúsko, Poľsko a Maďarsko recyklujú okolo 30 % plastového odpadu.
Správa za rok 2022 hovorí o potrebe zmeny
Minuloročnou témou bolo „Turning the Tide“, čo by sme mohli preložiť ako zvrátiť trend udalostí. Je pozitívnou správou, že hnutie sleduje rastúci záujem a ochotu účastníkov meniť svet k lepšiemu. V roku 2022 sa zapojilo už 140 miliónov ľudí, ktorí prispeli k redukcii odpadu o 2,6 milióna ton – čo predstavuje ekvivalent hmotnosti trinástich tisíc modrých veľrýb.
Konkrétne, 29 % globálnych spotrebiteľov, čiže najmenej 313 miliónov ľudí vedelo o Plastic Free July. 88 % z nich urobilo aspoň jednu trvalú zmenu a 87 % podporilo opatrenia inštitúcií a parlamentov, ktoré sa zaoberali redukciou plastového odpadu.
Znižovanie spotreby plastov má obrovský význam. K hnutiu sa každoročne pridávajú nové organizácie, spoločnosti aj parlamenty a vytvárajú zodpovednejšie opatrenia voči našej planéte.
V roku 2022 sa do výzvy zapojili aj NASA, New York Times, kanadské mesto Toronto, novozélandský supermarket Countdown, ktorý postupne odstránil jednorazové plastové tašky z 19 obchodov, Rakúska národná turistická kancelária, ktorá s dobrovoľníkmi upratala takmer tisíc kilometrov turistických chodníkov od odpadu alebo aj výrobca cestovín Barilla, ktorý sa zameral na neplastové obaly svojich výrobkov, čím chce znížiť svoju spotrebu plastov o 126 tisíc kilogramov.
Mikroplasty naše každodenné
Kým pred pár rokmi sa mikroplasty objavovali v črevách mäkkýšov a rýb, dnes väčšina mikroplastov v ľudskom tele pochádza z vody – tej balenej, ale aj tej z vodovodného kohútika. Ide o celosvetový problém, ktorý sa dá konkretizovať týmito údajmi – bežný človek týždenne zje asi 5 gramov plastov, mesačne je to 21 gramov a ročne ide približne o množstvo 250 gramov plastov.
To, že ich denne konzumujeme je fakt, ale to, čo to znamená a aký vplyv majú na naše zdravie, je ešte stále záhadou. Vedci z univerzity v Plymouth sa rozhodli porovnať hrozbu mikroplastov prijatých z kontaminovaných mušlí v Škótsku v porovnaní s ich vdychovaním vzduchu v dome. Ich záver bol jasný. Ľudia prijmú viac plastov vdychovaním alebo požitím mikročastíc z oblečenia, kobercov a čalúnenia, ako pri konzumácii mušlí.
V podstate je jedno, z akého zdroja mikroplasty prijmeš, nie sú neškodné. Štúdie na myšiach ukázali, že vystavenie mikroplastom môže narušiť črevný mikrobióm, môže viesť k nižšej kvalite spermií a hladine testosterónu a tiež môže negatívne ovplyvniť učenie a pamäť.
Nepublikované laboratórne experimenty imunologičky Nienke Vrisekoop naznačujú, že imunitné bunky nerozoznávajú mikroplastové častice, pokiaľ na nich nie sú pripojené krvné proteíny, vírusy, baktérie alebo iné kontaminanty. Ak mikroplasty nie sú čisté, imunitné bunky pohltia časticu a kvôli tomu rýchlejšie zomierajú.
Toto môže urobiť každý z nás
S plastovými obalmi sa stretávame denne, ale skúsil si už nejaký čas fungovať úplne bez tohto materiálu? Ak nevieš, ako začať, týchto pár rád sa ti určite zíde.
Prvá a najdôležitejšia rada znie, najviac ako to ide, sa vyhni kupovaniu a používaniu plastových obalov. A všetky jednorazové plastové obaly, ktoré máš a môžu byť recyklované, zodpovedne recykluj.
Veľa druhov jedál a surovín potrebných na ich prípravu je balených v plastových obaloch. Stačí sa pozrieť do nákupnej tašky alebo do vozíka pri nakupovaní. Ovocie, zeleninu a pečivo si môžeš vložiť do textilných vrecúšok na opakovateľné použitie a zredukovať svoj plastový odpad o tisíce kusov vreciek za rok.
Balená voda, káva so sebou, aj donášky jedla sú ešte stále balené najmä v plastových obaloch. Snaž sa vybrať alternatívne druhy obalov, ktoré sú z recyklovaných materiálov a používaj vlastný pohár na kávu so sebou. Ani nákupná taška nemusí byť z plastu a už vôbec si nekupuj tie jednorazové, ktoré sa poškodia rýchlejšie než si stihneš zabaliť nákup, ale v prírode sa budú rozkladať stovky až tisícky rokov.
