Klimatická kríza je niečo, s čím sa už stretávame denne. Keď ti je teplejšie tak, ako ti pred pár rokmi nebolo, je to spôsobené klimatickou krízou. V skutočnosti má Zem osem hraníc, ktoré sú bezpečné na udržanie života na planéte.
Ľudstvo na základe zistení vedcov už prekročilo sedem z nich. To znamená, že nám zostáva jedna a ak prekročíme aj tú, nastane veľký problém, píše sa na portáli Unilad.
Ďalšie varovanie
Varovaní je viac než dosť. Život na našej planéte si ľudstvo ohrozuje samé a stále nie je ochotné prijať potrebné kroky na zvrátenie katastrofy. Najnovšie informácie dokazujú, že sme opäť raz zlyhali v ochrane života na Zemi.
Tím viac ako 40 odborníkov totiž vypracoval správu, ktorá hovorí o „hraniciach zemského systému“. Slúži na meranie bezpečnosti a spravodlivosti podmienok na Zemi pre život.
Konkrétne je týchto hraníc osem. Prostredníctvom nich sa meria, ako sa nám darí. Na základe výsledkov sme už sedem bezpečnostných limitov prekročili. Zostala nám len úroveň aerosólových znečisťujúcich látok, čo sme ešte pokaziť nestihli.
Je to vina ľudí
Tí, ktorí si stále myslia, že ide len o kolobeh prírody a celej planéty, asi to tak celkom nie je. Všetky škody, ktoré sa na planéte napáchali, spôsobil človek. Zhodujú sa na tom vedci, ktorí tvrdia, že „za katastrofálnu zmenu klímy môže človek a naša obrovská spotreba zdrojov planéty.“
Niekoľko štúdií tiež dokazuje fakt, že človek je hnacím motorom klimatických zmien, ktorými svedkami sme už aj my. A je úplne jedno, či to chceš vidieť alebo nie, fakt, že ľudstvo spôsobilo klimatickú krízu, je nezvratný.
Možno teda predpokladať, že ten predpovedaný koniec sveta nepríde s veľkým výbuchom. Situácia sa bude podľa predpovedí zhoršovať a čoraz viac oblastí sa stane pre ľudí neobývateľnými. Zmeny klímy budú mať za následok zničenie mnohých biotopov a druhov, celé ekosystémy budú zničené a to všetko len vďaka ľudskej nenásytnej spotrebe.
Svedkami klimatických zmien sme už aj my. Extrémne prejavy počasia či poveternostné podmienky sa zhoršujú a vnímame ich častejšie. Štúdia taktiež stanovila niekoľko cieľov, ktoré by sme sa mali pokúšať splniť, aby sme ešte dokázali situáciu zachrániť. Medzi ciele patrí aj obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa a zamerať sa na ochranu biodiverzity ekosystémov na celej planéte.
Nie sme na dobrej ceste
Skupina vedcov, ktorí sa nazývajú Komisia pre Zem, hovorí, že nie sme vôbec na dobrej ceste, aby sme potrebné ciele splnili. Úspech by si totiž vyžadoval „skok v našom chápaní toho, ako by sa spravodlivosť, ekonomika, technológie a globálna spolupráca mohli spojiť do bezpečnejšej a šťastnejšej budúcnosti, v ktorej budeme mať stále planétu schopnú udržať naše životy.“
Klimatická kríza ovplyvňuje aj spravodlivosť na svete, keďže nie všetkých zasiahne rovnako. Je pravda, že zasiahne každého, ale sú územia, ktoré budú zmenami klímy trpieť viac a niektoré menej. Preto vedci nastavili aj „spravodlivé limity“, ktoré ukazujú, že aj keby sme sa vyhli katastrofe, súčasná situácia by stále nespravodlivo ovplyvňovala niektoré časti sveta.
To znamená, že aj keby sa nám podarilo dostať do stavu, kedy by sme sa vyhli nenapraviteľným škodám na Zemi, existujú ľudia, ktorí už teraz trpia pre škody napáchané klimatickou krízou.
