💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Európske leto sa môže do roku 2100 predĺžiť o 42 dní.
- Dôvodom je znižovanie teplotného rozdielu medzi pólom a rovníkom.
- V minulosti mali európske letá až 8 mesiacov, no dnešné tempo zmien spôsobujú ľudia.
- Odborníci varujú, že ide o rýchlu a nebezpečnú transformáciu podnebia.
Áno, každý z nás si už raz povedal, že by nebolo zlé mať leto o trochu dlhšie. Problém je, že to, čo znie ako dovolenkový sen, má pre planétu nepríjemné pozadie. Podľa novej štúdie môže Európa do roku 2100 zažiť až o 42 dní viac letného počasia, píše portál Space.
Za všetko môže pokles takzvaného latitudinal temperature gradientu (LTG), teda rozdielu medzi teplotou pri severnom póle a teplotou pri rovníku. Tento rozdiel je motorom veterných vzorcov, ktoré regulujú striedanie sezón. Keď sa LTG znižuje, teda keď Arktída rýchlejšie otepľuje, letné počasie sa nad kontinentom „zasekne“ na dlhšie.
Ako vysvetľuje spoluautorka štúdie Laura Boyall, „naše zistenia ukazujú, že nejde o moderný jav, ale opakujúci sa vzorec v klimatickom systéme Zeme. Rozdielom je však rýchlosť, príčina a intenzita zmien.“ Upozorňuje na to v štúdii, ktorá bola pred pár dňami publikovaná v magazíne Nature Communications.
Čo hovoria sedimenty staré 10-tisíc rokov
Aby vedci pochopili, ako sa európske sezóny menili v dlhodobom meradle, pozreli sa na vrstvy bahna na dne jazier. Každá vrstva je akousi fosíliou daného ročného obdobia, čím skladajú presnú klimatickú časovú os až 10-tisíc rokov dozadu.
Zaujímavým detailom je, že približne pred 6-tisíc rokmi trvali európske letá až osem mesiacov. Vtedy však išlo o prirodzené výkyvy LTG, nie o ľuďmi spôsobené zmeny. Dnes je situácia iná. Arktída sa otepľuje až štyrikrát rýchlejšie než globálny priemer, a to najmä pre emisie skleníkových plynov.
Podľa štúdie platí, že na každý stupeň Celzia, o ktorý LTG klesne, sa leto v Európe predĺži o približne šesť dní. Keď si to premietneme do projekcií na 21. storočie, výsledok je jasný - 42 dní navyše.
Prečo je to problém
Rýchle predlžovanie leta znamená dlhšie vlny horúčav, vyššie riziko sucha, extrémnejšie počasie a väčší tlak na mestá, pôdu aj zdravie obyvateľstva. Ako vysvetľuje hlavná autorka štúdie Celia Martin-Puertas z Royal Holloway, University of London:
„Naše výskumy odhalili, že európske sezóny boli po tisícky rokov formované teplotným gradientom. Práve jeho pochopenie nám pomáha lepšie predpovedať budúce zmeny. Výsledky zdôrazňujú, ako hlboko je európske počasie prepojené s globálnou klímou, a ako nám minulosť môže pomôcť navigovať výzvy rýchlo sa meniacej planéty.“